Fanúšikovia Jurského parku určite poznajú ikonickú hlášku „Život si nájde cestu“, ktorú povedala jedna z hlavných postáv, Ian Malcolm.
Výskumníci z Indiana University vo svojej novej štúdii zistili, že tento citát v sebe ukrýva viac pravdy, než si myslíme. Hoci je stále oživovanie milióny rokov vymretých živočíchov otázkou budúcnosti, vo svojej práci dospeli k prekvapivým záverom, že život si skutočne dokáže predrať cestu vpred, hoci mu podmienky nemusia hrať do karát. V práci vytvorili takzvanú minimalistickú bunku, ktorej odobrali všetky gény, okrem tých najzákladnejších. Aj takáto bunka sa dokázala vyvíjať rovnako rýchlo ako obyčajná, aj napriek neprirodzenému genómu.
„Zdá sa, že na živote je niečo skutočne robustné. Dokážeme ho rozobrať do absolútnych základov, no ani to nezabráni evolúcii, aby odviedla svoju prácu,“ vysvetľuje Jay T. Lennon, vedúci nového výskumu.
Autori štúdie skúmali syntetický organizmus menom Mycoplasma mycoides JCVI-syn3B. Ide o minimalistickú verziu baktérie M. mycoides, ktorú bežne nachádzame v tráviacom trakte kôz a podobných zvierat. Postupom času táto parazitická baktéria prirodzenou cestou stratila veľa svojich génov a naučila sa závislosti na strave jej hostiteľa.
Výskumníci odobrali 45% z 901 génov, ktoré obsahuje prirodzene sa vyskytujúca baktéria M. mycoides. V praxi to znamená, že synteticky vytvorená baktéria mala len minimálny počet génov potrebných k jej životu. Zároveň to znamená, že akákoľvek mutácia v génoch by mohla priniesť zmeny nezlučiteľné so životom. Evolúcia takéhoto organizmu je tým pádom dramaticky obmedzená. Keďže evolúcia si nemôže vyberať, minimalistický organizmus sa nedokáže adaptovať na až toľko situácií, ako normálne organizmy.
Syntetická baktéria sa dokázala v laboratórnych podmienkach rozmnožovať, no autori výskumu chceli vedieť, ako by reagovala na evolučné procesy.
„Každý jeden genóm je kritický pre fungovanie organizmu. Niekto by si pomyslel, že neexistuje žiadny priestor pre mutácie, ktoré by dokázali organizmus ďalej vyvíjať,“ tvrdí Lennon.
Život si nájde cestu
Zdá sa však, že opak je pravdou. Výskum dokázal, že syntetická baktéria M. mycoides JCVI-syn3B mutuje veľmi rýchlo. Počas experimentu ju nechali voľne sa vyvíjať po dobu 300 dní, čo sa rovná 2000 bakteriálnych generácií. To je ekvivalentom 40-tisíc rokov evolúcie človeka.
Následne vedci zisťovali ako tento syntetický organizmus fungoval v porovnaní s obyčajnou baktériou M. mycoides a minimalistickou verziou, ktorá nemala 300 dní na evolúciu. Vzorky umiestnili do testovacích skúmaviek a ten typ, lepšie prispôsobený prostrediu sa stal dominantnejším.
Vedci zistili, že prirodzená baktéria M. mycoides bez najmenšieho problému porazila minimalistickú verziu, ktorá nemala 300 dní na evolúciu. Tej, ktorá prešla evolúciou, sa však darilo oveľa lepšie. Autori tvrdia, že táto baktéria získala späť svoju silu, ktorú stratila odstránením génov. Ide o prelomový objav, ktorý nám pomôže pochopiť ako najlepšie liečiť klinické patogény, no pomôže nám odhaliť záhady života samotného a jeho potenciálnej existencie na iných planétach.
