Mnohé štúdie varujú pred globálnym otepľovaním a jeho dopadom na celú planétu, ale aj na naše zdravie. Výskumníci z University of Exeter v tomto smere poukazujú na novú hrozbu, ktorá sa s dnes už mimoriadne vážnym problémom spája. Globálne otepľovanie môže zmeniť ako funguje náš mozog.
Do štúdie sa zapojilo 7 ďalších univerzít a iných vedeckých inštitúcií. Ako vysvetľujú autori práce, prostredie v akom žijeme ovplyvňuje to, ako náš mozog funguje. Globálne otepľovanie mení tvár celej planéty. Ako dokazuje nová štúdia, v novom svete by mohli inak fungovať aj naše mozgy.
“Zatiaľ len začíname chápať ako globálne otepľovanie, najväčšia globálna hrozba našich čias, môže zmeniť mozog človeka. Už dnes zažívame čoraz častejšie extrémne počasie, no na náš mozog vplývajú aj iné faktory, napríklad znečistenie vzduchu,” tvrdí vedúca štúdie, doktorka Kimberly C. Doell.
K tomu sa pridáva aj stres, ktorý spôsobuje samotné globálne otepľovanie a spôsob, akým sa človek v dnešnej dobe dostáva do prírody. Už od 40. rokov vedci vedia, že prostredie môže mať výrazné dopady na vývoj a plastickosť mozgu. Dokázali to nielen štúdie na myšiach, ale aj výskumy z rôznych vrstiev spoločnosti. V týchto prácach sa dokázalo, že ľudia vyrastajúci v chudobe mali narušenia rôznych mozgových systémov. Medzi ne sa radí nedostatok kognitívnej stimulácie, vystavenie toxínom, zlé stravovanie či vystavenie väčšiemu množstvu stresu v mladosti.
Globálne otepľovanie zasahuje do každého aspektu nášho života
Autori novej štúdie predpokladajú, že závažný vplyv na vývoj ľudského mozgu môžu mať aj vlny horúčav, suchá či iné extrémne prejavy počasia. Medzi ne patria napríklad hurikány, lesné požiare alebo záplavy. Výsledky novej štúdie naznačujú, že tieto zmeny môžu mať dopad na štruktúru mozgu, jeho funkciu či celkové zdravie.
Ako však autori naznačili, ide o výskum, ktorý črtá len základy problému, ktorému by sme už o pár rokov mohli čeliť. Autori štúdie veria, že v tomto smere potrebujeme viac štúdií, ktoré sa venujú konkrétnym problémom vyplývajúcim z globálneho otepľovania. Zároveň však v práci ponúkajú spôsob, akým by neurologické vedné odbory mohli ovplyvniť spôsoby akým uvažujeme o klimatických zmenách.
“V tomto smere je dôležité pochopiť neurónovú aktivitu, ktorú spájame s motiváciou a emóciami. Pochopenie tejto aktivity by nám mohlo pomôcť lepšie predpovedať správanie človeka a zároveň by nám dovolilo pochopiť, čo bráni ľuďom správať sa tak ekologicky, ako by sa chceli správať,” tvrdí spoluautor štúdie, doktor Mathew White.
Autori štúdie vnímajú v tomto smere vývoj mozgu a globálne otepľovanie ako dva komplexné, no navzájom prepojené systémy. Niet pochýb o tom, že ak sa budú klimatické zmeny zhoršovať, výraznými zmenami si v budúcnosti prejdú nielen naše telá, ale aj mozgy. Už teraz hrozí, že ak globálne otepľovanie nezastavíme, ľudia v rovníkových oblastiach by mohli žiť na územiach, ktoré už pre človeka nie sú obývateľné.
