Autori novej štúdie sa vo svojej práci publikovanej vo Frontiers in Ecology and Evolution zamerali na populáciu 152 samcov orangutanov, ktoré migrovali do neznámeho prostredia Sumatry a Bornea. Štúdia pracovala s pozorovaniami za posledných 30 rokov a zisťovala, ako sa orangutany prispôsobujú životu v novom prostredí.
Mláďatá orangutanov sú závislé na svojej matke oveľa dlhšie, ako ktorýkoľvek iný živočích, ak neberieme do úvahy človeka. Matka sa o svoje deti stará kým nedovŕšia vek šiestich rokov a potom s ňou žijú ešte ďalšie tri roky. Počas tohto obdobia sa orangutany postupne učia ako si vybrať jedlo a ako ho spracovať tak, aby ho dokázali zjesť. Keď však orangutany dospejú a opustia svoju matku, cesta ich môže zaviesť do úplne iného prostredia, kde sa dostupné zdroje drasticky líšia od tých, s ktorými sa doteraz stretávali.
Učenie sa od miestnych
Čo môže dospelý orangutan v takej chvíli robiť? Ako vie čo sa dá a čo sa naopak nedá jesť? Výsledky štúdie naznačujú, že v podobných prípadoch migranti pozorujú svoje okolie a robia presne to, čo robia ostatní.
„V našej práci ponúkame dôkazy, že samci orangutanov pozorujú svoje okolie a cez miestnych sa učia nové informácie. Výsledky štúdie dokazujú, že orangutany sa učia nielen to, kde jedlo nájsť, no pokračujú v učení aj čo sa týka spracovania pre nich neznámych zdrojov,“ tvrdí Julia Mörchen, vedúca štúdie.
Orangutan si vyberie svoj vzor, ktorý následne intenzívne sleduje. Ide o špecifické správanie, počas ktorého orangutan doslova zíza po dobu najmenej piatich sekúnd a zo vzdialenosti dvoch metrov. Orangutany, ktoré zízajú na svoj vzor sú k nemu otočené a sledujú každý jeho pohyb. Toto správanie naznačuje, že cieľu venujú plnú pozornosť.
Výskum sa zameral na samcov preto, lebo tí väčšinou opúšťajú svoje rodné miesto, keď dospejú. Samice orangutanov typicky ostávajú v blízkosti miesta, kde sa narodili. Vedci zatiaľ nevedia presne určiť do akých diaľok sa samci vydávajú, no v niektorých známych prípadoch prešli až desiatky kilometrov.
„Počas migrácie sa samci stretávajú s niekoľkými typmi prostredí, obzvlášť ak prechádzajú rozdielnymi nadmorskými výškami. Z evolučného hľadiska je prispôsobenie sa novému prostrediu a učenie sa od miestnych obrovskou výhodou. Predpokladáme, že túto vlastnosť mali aj poslední spoloční predkovia ktorých zdieľame s orangutanmi,“ vysvetľuje Mörchen.
Poznatky v praxi
Vedci zistili, že keď orangutan odpozoruje určité správanie, potom si ho vyskúša aj v praxi. Orangutany častejšie volili ten typ jedla, ktorý konzumoval aj ich vzor. Miestnych sledujú hlavne v prípade, že si zvolili jedlo, ktoré treba pred konzumáciou pripraviť, aj keď nejde o potravu ktorú by miestni jedli často.
Migranti po pár mesiacoch nesledujú miestnych až tak často, čo naznačuje, že toľko času treba na osvojenie si nových poznatkov spojených so životom na inom mieste. Výskumníci zatiaľ nedokážu povedať, koľkokrát musí cudzí orangutan sledovať miestneho, kým sa naučí novému správaniu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ale tento proces opakuje niekoľkokrát, hlavne pri zložitejších činnostiach. Orangutan sa môže na svoj vzor pozrieť opäť, aby odhalil viac detailov, alebo aby porovnal čo robí on s tým, čo robia miestni.
