Vedeli ste o tom, že včely majú naozaj pozoruhodnú schopnosť rozhodovania sa? Nová štúdia vedcov z Macquarie University sa na ňu pozrela lepšie a demonštrovala, ako dokážu včely zvážiť úsilie, riziko a potenciálnu odmenu.
Včely existujú už milióny rokov a počas tohto obdobia dokonale vyladili svoje kognitívne procesy, aby dokázali bleskovo a presne zvážiť situáciu, tvrdia vedci. Tieto schopnosti využívajú na odhadnutie toho, aké kvety môžu priniesť potrebné množstvo potravy pre úľ a zároveň minimalizujú potenciálne riziká. Štúdia ponúka jedinečný pohľad na vnímanie včiel.
Vedci však získavajú lepší pohľad aj na evolúciu mozgu človeka a potencionálne aj informácie, ktoré pomôžu vytvoriť efektívnejšie robotické nástroje.
„Rozhodovanie sa je základom vnímania. Rozhodovanie zahŕňa uvažovanie nad niekoľkými možnými výsledkami a zvieratá neustále čelia niekoľkým rozhodnutiam súčasne. Včely majú mozgy menšie ako semiačko sezamu, no ich schopnosť rozhodovať sa prekonáva v zmysle rýchlosti a presnosti aj naše schopnosti. Ak by sme chceli napodobniť včeliu schopnosť rozhodovania, potrebovali by sme superpočítač,“ tvrdí profesor Andrew Barron, vedúci výskumu.
Včely dokážu pracovať rýchlo a efektívne, keď hľadajú nektár, ktorý by mohli priniesť späť do úľa. Zároveň sa v prírode musia vyhýbať predátorom. Včela musí každú chvíľu vykonávať kritické rozhodnutia, napríklad ktoré kvety by mohli nektár obsahovať. Počas letu sa musia vyhýbať vzdušným hrozbám, no keď pristanú, môžu na ne zaútočiť pavúky alebo iné predátori, ktoré sa maskujú za kvety.
Rapídne rozhodovanie
Výskumníci v rámci experimentu vycvičili skupinu 20 včiel, aby dokázali rozpoznať päť odlišných farebných diskov reprezentujúcich kvety. Modré disky obsahovali cukrový sirup, zelené obsahovali chinín, ktorý bol pre včely horký a iné farby občas obsahovali glukózu. Včely nakoniec vypustili do umelej záhrady a vytvorili viac ako 40 hodín videozáznamov ich letu.
„Keď mali včely istotu, že umelý kvet poskytuje jedlo, rýchlo sa rozhodli naň pristáť, čo im trvalo v priemere 0,6 sekundy. Ak si boli isté, že kvet jedlo neobsahuje, rozhodli sa rovnako rýchlo,“ vysvetľuje Barron.
V prípadoch, keď si včely isté neboli, trvalo ich rozhodovanie dlhšie, až 1,4 sekundy. Rozhodovací čas závisel na pravdepodobnosti kvetu ukrývať potravu. Vedci následne na základe zistení vytvorili počítačový model, ktorý mal replikovať schopnosť rozhodovania včiel. Zistili, že sa model podobal na fyzické usporiadanie včelieho mozgu.
„Našej štúdii sa úspešne podarilo demonštrovať komplexné autonómne rozhodovanie používaním minimálneho množstva neurónov. Dokázali sme pochopiť ako sa včely dokážu tak rýchlo rozhodovať a teraz sa pozrieme lepšie na to, ako dokážu tak rýchlo získať a spracovať informácie. Predpokladáme, že včely využívajú svoj let na to aby zlepšili vizuálnu sústavu,“ hovorí Barron.
Vedci veria, že správanie včiel by mohlo pomôcť vytvoriť autonómny pohyb strojov. Na záver dodávajú, že umelá inteligencia môže byť vo viacerých odboroch ovplyvnená práve biologickými princípmi.
