Výskumníci z University of Gothenburg objavili počas archeologickej expedície hrobky, ktoré sa datujú do bronzovej doby. Hrobky ležali neďaleko dávnej obchodnej metropole Hala Sultan Tekke, ktorá sa nachádza na Cypre. Predpokladá sa, že toto mesto bolo centrom pre obchod s meďou medzi rokmi 1500 až 1300 pred Kristom.
Objavené hroby patria k najbohatším hrobom objaveným v oblasti Stredomoria. Archeológovia predpokladajú, že ľudia pochovaní v týchto hrobkách patrili k vládcom historického mesta.
„Spolu s ostatkami sme v hroboch objavili obrovské množstvo cenných artefaktov. Môžeme preto s pomerne veľkou istotou tvrdiť, že v hrobke ležia členovia vládnucej vrstvy,“ tvrdí profesor Peter Fischer, vedúci expedície.
Bohatstvo vládnucej vrstvy
Archeológovia objavujú hrobky už od roku 2010, no nedávno objavené hroby sa líšia výrazne vyšším množstvom cenných artefaktov, ktoré v hrobke našli spolu s telami. Tieto artefakty sa tiež vyznačujú špičkovou kvalitou. Počas najnovších archeologických výskumov objavili dve nové hrobky a v nich ležalo cez 500 kompletných artefaktov. Medzi nimi našli cenné kovy, drahokamy, slonovinu a kvalitnú keramiku.
An archaeological expedition from the University of Gothenburg recently discovered tombs outside the Bronze Age trading metropolis Hala Sultan Tekke in Cyprus. They rank among the richest ever found in the Mediterranean region. https://t.co/OKFVEMBq1i #archaeology pic.twitter.com/ks6hyMmqAY
— Göteborgs universitet / University of Gothenburg (@goteborgsuni) July 6, 2023
Predpokladá sa, že viac ako polovicu artefaktov importovali od susedných kultúr. Slonovina a zlato prišli z Egypta, zatiaľ čo drahokamy prišli z Afganistanu, Indie a Sinaju. Hrobky archeológovia našli pomocou magnetometra, ktorý umožnil vidieť objekty a štruktúry v hĺbke až dvoch metrov pod povrchom.
V hrobke ležalo niekoľko dobre zachovalých kostier vrátane kostry matky obklopenej desiatkami keramických nádob, šperkov a okrúhleho bronzového zrkadla. Vedľa nej ležala kostra ročného dieťaťa, vedľa ktorej ležala keramická hračka.
„Niekoľko jedincov, muži aj ženy, nosilo diadémy a mali náhrdelníky najvyššej kvality. Predpokladáme, že náhrdelníky vyrobili v Egypte počas 18. dynastie,“ vysvetľuje Fischer.
Na diadémoch boli vyobrazené býky, gazely, levy, či rôzne kvetiny. Keramické nádoby pochádzali väčšinou z územia dnešného Grécka, no pár ich vzniklo v Turecku, Sýrii, či Palestíne. V hrobkách vedci objavili aj bronzové zbrane. Niektoré z týchto zbraní zdobila slonovina a zlatom rámovaná pečať, vyrobená z hematitu. Na tejto pečati našli archeológovia vyryté mená rôznych božstiev a vládcov.
Drahé artefakty a zdobené zbrane nasvedčujú, že v týchto hrobkách ležia mimoriadne významní členovia spoločnosti, ak nie členovia vládnucej vrstvy dávnej metropole.
Archeológovia predpokladajú, že bohatstvo s ktorým boli telá pochované prišlo z ťažby a predaja medi. Tú ťažili z neďalekých hôr a následne ju spracovávali priamo v meste. Hala Sultan Tekke bolo prístavným mestom, ktoré spracovanú meď vyvážalo do susedných krajín. Meď v tomto období patrila medzi cenné kovy. Ak sa meď spojí s cínom, olovom alebo hliníkom, vzniká bronz, podľa ktorého je pomenovaná doba bronzová. Počas tohto obdobia sa tento kov používal veľmi často, či už na výrobu zbraní, alebo obrovského množstva ďalších materiálov.
