Výskumníci z University of Cambridge v rámci novej štúdie zistili, že malým deťom sa môže psychologicky viac dariť, ak vyrastajú v komunite, kde prežívajú vysokú dávku starostlivosti a pozornosti.
Názor vedcov vyplýva z výskumu, ktorý vykonali v moderných spoločenstvách lovcov-zberačov. Na svete stále existuje množstvo nekontaktovaných kmeňov, ktoré žijú aj v dnešnej dobe životmi našich dávnych predkov. V týchto komunitách malé deti dostávajú starostlivosť a fyzický kontakt až po dobu deviatich hodín denne, od približne 15 odlišných osôb.
Autori štúdie v tomto smere naznačujú, že dakedy dávno a po veľkú časť našej evolučnej histórie, mali matky oveľa väčšiu podporu, než je tomu dnes v typických západných spoločenstvách.
“Viac ako 95% našej evolučnej histórie žili ľudia ako lovci-zberači. V tomto smere nám môžu moderné spoločenstvá domorodcov poskytnúť mimoriadne cenné informácie ohľadom toho, či existuje nejaký spôsob výchovy najmenších, na ktorý môžu byť nielen deti, ale aj matky, psychologicky prispôsobené,” tvrdí doktor Nikhil Chaudhary, jeden z autorov štúdie.
Zároveň však upozorňuje, že by sme hneď nemali skákať k výsledkom. Veľa aspektov psychológie človeka je mimoriadne flexibilných, teda nie sú prispôsobené len na jeden spôsob života. Štúdia však ponúka mimoriadne zaujímavý pohľad nielen do našej histórie, ale aj na to, ako sa naprieč časom menilo rodičovstvo. Výskumníci sledovali výchovu detí v kmeni Mbendjele BaYaka, ktorý sa nachádza v Kongu. Pozorovania následne analyzovali s expertkou na detskú psychológiu, doktorkou Annie Swanepoel.
Deti dostávajú v kmeňoch lovcov-zberačov oveľa viac pozornosti
Štúdia naznačuje, že malé deti môžu byť evolučne nastavené tak, aby dostávali mimoriadne vysokú dávku starostlivosti a fyzického kontaktu. Zároveň očakávajú pozornosť od viacerých opatrovníkov popri pozornosti od rodičov. V praxi vedci poukazujú na to, ako by z týchto zistení mohli ťažiť jasle, škôlky alebo iné podobné výchovno-vzdelávacie inštitúcie.
“V sledovaných komunitách lovcov-zberačov je starostlivosť niekoľkonásobne vyššia ako v tradičných západných rodinách. Deti majú často 10 a viac opatrovníkov, pričom niekedy ich môže byť až 20 alebo viac. Títo opatrovníci typicky reagujú na viac ako polovicu prípadov, kedy začne dieťa plakať,” vysvetľuje Chaudhary.
Opatrovateľská podpora pre matky má aj ďalšie výhody. Znižuje sa tým riziko možného zanedbania dieťať alebo stresu, ktorý vychádza z rôznych rodinných rozbrojov. Na druhú stranu sa vďaka tejto pomoci zlepšuje aj samotná starostlivosť matky. Štúdia zároveň zistila, že o najmenšie deti sa bežne starajú adolescenti alebo staršie deti. Vďaka tomu získavajú mladí ľudia skúsenosti, ktoré môžu uplatniť pri svojich vlastných deťoch.
Autori štúdie ale upozorňujú, že takáto forma starostlivosti je dostupná len pracujúcim jedincom. O dieťa je postarané, rodič získava viac voľného času, no tento čas musí venovať práci, nie oddychu.
