Počas obdobia neolitu, pred približne 8-tisíc rokmi, človek prešiel pravdepodobne najdôležitejšou zmenou v našej evolučnej histórii.
Vieme, že naši predkovia začínali ako lovci-zberači, drobné komunity, ktoré sa živili lovom zvierat, prípadne zberom zdrojov, ktoré im ponúkalo prostredie, v ktorom žili. Prví lovci-zberači častokrát za svojou potravou cestovali, pričom žili v malých, no mobilných táboroch. Postupom času sa ale naši predkovia naučili pestovať plodiny, chovať domáce zvieratá a odrazu nemuseli cestovať, aby ostali nažive.
S príchodom poľnohospodárstva sa začali komunity rozrastať a naši predkovia sa usídlili na úrodných územiach, pričom svoje osady postupne rozširovali. Prechod na poľnohospodárstvo sa odohral pred približne 8-tisíc rokmi a okrem pokojnejšieho života priniesol aj celú radu ďalších dôsledkov. Keďže viac ľudí žilo pokope, choroby sa stávali častejšími, no začal sa objavovať aj konflikt. Rôzne osady mohli medzi sebou súperiť o lepšie územie, alebo sa osady stávali obeťami barbarov, ktorí nechceli žiť pokojným životom farmárov.
Niekde v tej dobe, stále počas obdobia neolitu, vznikali aj prvé vojny alebo bitky, ktoré prerástli do naozaj veľkých rozmerov. Vo vedeckej publikácii Scientific Reports sa objavila štúdia, ktorá naznačuje, že viesť veľké konflikty sme sa “naučili” o približne tisíc rokov skôr, než sme doteraz predpokladali.
V hrobe sa nachádzalo veľké množstvo zranených
Autori štúdie preskúmali viac ako 5-tisíc rokov staré kosti, ktoré objavili na archeologickom nálezisku v Španielsku. Veľa týchto kostí nieslo známky zranení utŕžených uprostred konfliktu. Výskumníci predpokladajú, že tieto kosti patria jedincom, ktorí sa stali prvými obeťami vojny v Európe. Toto tvrdenie zakladajú na počte smrteľne zranených ľudí a fakte, že zranenia utŕžili hlavne muži.
Konflikt počas neolitu ostáva do veľkej miery záhadou. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že boje v tejto dobe prebiehali formou krátkych nájazdov, ktorých sa zúčastnila malá skupina 20-30 mužov. Na základe toho vedci predpokladali, že naši predkovia nedokázali viesť veľké a dlhodobé konflikty, z akýchkoľvek dôvodov. Prvé veľké vojny sa podľa predchádzajúcich poznatkov odohrali niekedy počas doby bronzovej, ktorá začala pred 4-tisíc rokmi.
V rámci štúdie ale autori preskúmali ostatky približne 330 jedincov, pričom hľadali stopy vyliečených a nevyliečených zranení. Všetky skúmané kosti pochádzali z masového hrobu v oblasti Rioja Alavesa v severnom Španielsku. Rádiokarbónová metóda zistila, že ostatky môžu byť staré až 5400 rokov. V rovnakom hrobe vedci našli aj 52 kamenných šípových hrotov. 36 hrotov na sebe nieslo mierne poškodenie, ktoré sa typicky spája s tým, že si šíp našiel svoj cieľ.
Autori novej štúdie ďalej zistili, že približne 23% jedincov malo zranenia kostry a 10% z toho malo nezahojené zranenia. Väčšina zranení sa nachádzala na mužských kostrách. Autori štúdie na základe všetkých dostupných dôkazov usudzujú, že išlo o obete dlhodobého konfliktu. To vyvodzujú na základe veľkého množstva zahojených zranení. Predpokladajú, že ide o prvý dlhodobý konflikt medzi našimi predkami, ktorý mohol trvať niekoľko mesiacov. Pravá príčina tohto konfliktu ostáva záhadou, no autori predpokladajú, že mohol byť vyvolaný nepokojmi medzi skupinami v období neskorého neolitu.
