Výskumníci z University of Liverpool vo svojej novej štúdii priblížili, že naši predkovia mohli stavať z dreva oveľa skôr, než sme si mysleli, že to je možné.
V rámci archeologického výskumu našli v Zambii pomerne dobre zachované drevené štruktúry, ktoré sa datujú najmenej 476-tisíc rokov do minulosti. Znamená to, že tieto stavby sú staršie než náš vlastný druh, Homo sapiens. Počas výskumu štruktúr si vedci všimli rezné rany, pravdepodobne po kamenných nástrojoch. To naznačuje, že naši predkovia tvarovali a spájali dva veľké polená, pravdepodobne, aby postavili základy alebo nejakú formu úkrytu.
To čo výskumníci našli v Zambii predstavuje najskorší dôkaz o úmyselnej úprave dreva tak, aby dva kusy do seba pasovali. V tejto dobe sa až doteraz nachádzali len dôkazy o používaní dreva na založenie ohňa alebo výrobu oštepov. Drevo ako také sa častokrát nedokáže zachovať tak dlhú dobu. Drevo hnije, rozkladá sa a nakoniec zmizne úplne. V tomto prípade našli archeológovia drevenú štruktúru v oblasti vodopádov Kalambo. Veria, že vysoká hladina vody zachovala drevo.
Naši predkovia boli oveľa šikovnejší, než sa predpokladalo
Objav naštrbil naše predstavy o tom, že predkovia v kamennej dobe žili nomádskym životom. V oblasti vodopádov Kalambo mali predkovia prístup nielen k pitnej vode, no zároveň sa nachádzali aj v blízkosti lesa. V ňom našli dostatok potravy na to, aby sa tu sadili.
“Tento objav zmenil spôsob akým uvažujem o našich ranných predkoch. Zabudnite na štítok “kamenná doba” a pozrite sa na to, čo títo ľudia robili. Dokázali vyrobiť veľkú štruktúru z dreva. Na to potrebovali použiť ich inteligenciu, predstavivosť a schopnosti. Nakoniec vzniklo niečo, čo nikdy predtým nevideli,” vysvetľuje profesor Larry Barham, vedúci projektu Deep Roots of Humanity, ktorý sa zaoberá minulosťou človeka.
Už naši predkovia v dobe kamennej dokázali pretvárať ich okolie, aby si uľahčili život. To je naozaj pozoruhodná vlastnosť, aj keby vytvorili len jednoduchú platformu, ktorá by im dovolila sedieť pri rieke a venovať sa svojim úlohám. Výskumníci využili na datovanie štruktúr luminiscenčné datovacie metódy. Tieto metódy umožňujú vedcom zistiť, kedy naposledy boli minerály v okolitom piesku vystavené Slnku.
Nálezisko v oblasti vodopádov Kalambo existuje už od 60. rokov minulého storočia, kedy vedci objavili podobné drevené štruktúry. Už vtedy išlo o významné nálezisko, no vedci nemali spôsob, ako určiť dreveným štruktúram vek. Dnes sa to vedcom podarilo a vieme, že sú staré takmer pol milióna rokov. Vďaka tomu význam náleziska niekoľkonásobne stúpol. Archeológovia v tomto prípade veria, že nálezisko ešte ukrýva ďalšie tajomstvá, ktorá by nám mohli pomôcť lepšie pochopiť ako sa vyvíjali naši predkovia v dobe kamennej.
