V roku 79 nášho letopočtu zasiahla a pochovala Pompeje erupcia sopky Vezuv. Dnes toto staroveké mesto považujeme za jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk, ktoré nám prináša pohľad do Rímskej ríše a života jej obyvateľov.
Hoci časť mesta bola erupciou sopky zničená, veľa budov sa zachovalo a dnes slúži archeológom ako okno do dávnej minulosti. Jedným z týchto okien je aj staroveká vila Civita Guliana, ktorá sa nachádza približne 600 metrov od múrov starovekého mesta. V rámci nového archeologického výskumu sa vedcom podarilo objaviť zachovalý nábytok v izbe, ktorá pred takmer 2-tisíc rokmi s najväčšou pravdepodobnosťou patrila otrokom.
O objave izby informuje portál Beniculturali. Vedci nazvali miestnosť „izba A“ a ako vo svojej práci vysvetľujú, líši sa od „izby C“, ktorú predstavili v novembri 2021. Izba C sa vyznačovala troma detskými postieľkami, no dôkazy naznačili, že zároveň slúžila ako šatník. Najnovší objav však vedcom ukazuje, ako mohla vyzerať hierarchia v dávnej rímskej spoločnosti. Jedna z dvoch objavených postelí je mimoriadne jednoduchá a bez matraca. Druhá je o niečo pohodlnejšia a drahšia, z písomných prameňov je známa aj ako posteľ spalliera. Okrem postelí našli v novej miestnosti dva malé šatníky, niekoľko amfor a keramických váz a ešte rôzne náradie vrátane železnej motyky.
Život najnižšej vrstvy
Zaujímavosťou je, že v amfore našli vedci aj dve myši a v džbáne pod posteľou jedného potkana. Zdá sa, že sa zvieratá pokúšali utiecť, no rovnako ako nešťastné obete, aj ich pochoval materiál vytvorený erupciou. Hlodavce v nádobách však podčiarkujú hygienické problémy danej doby.
Vykopávky vily Civita Giuliana prebiehajú už od roku 1907, pričom sa miesto stalo aj obeťou lúpežníkov. Archeologický prieskum sa začal v roku 2017.
„Zdá sa, že útekom a odporu vo vile zabránila práve sociálna štruktúra poddanstva. Kontrola tu mohla prebiehať najmä cez vnútornú organizáciu, nie cez prekážky, alebo fyzické obmedzenia,“ vysvetlil riaditeľ Archeologického parku Pompeje, Gabriel Zuchtriegel.
Zuchtriegel vysvetľuje, že hoci miestnosť patrila otrokom, ktorí vo vile bez pochýb žili, archeológovia nenašli väzenie, okovy, ani nič čo by nasvedčovalo, že tu otrokov držali násilím. Archeologickému výskumu sa budú vedci venovať aj naďalej. Vila Civita Giuliana v tomto smere ponúka jedinečný pohľad na život tých najposlednejších, na otrokov v Rímskej ríši. Vďaka objavenej miestnosti tak môžu vedci začať lepšie chápať nielen život bežných obyvateľov, ktorý považovali Pompeje za obľúbené a vyhľadávané rekreačné mesto, ale aj ľudí, ktorí mali oveľa ťažší život a nie až také práva. Hoci ide o pohľad do temnej histórie ľudstva, aj otroctvo má svoje postavenie v histórii a je na archeológoch, aby preskúmali aj tento aspekt civilizácie.
