Výskumníci sa dozvedajú o pohrebných obradoch našich predkov najčastejšie z popola človeka a urny, v ktorej bol jedinec pochovaný. Oproti tradičným pohrebom však vedci nemajú k dispozícii až toľko informácií.
Predchádzajúce výskumy venovali pochovávaniu spopolnením len málo pozornosti, no nová štúdia, publikovaná v PLOS ONE využila interdisciplinárne postupy na analyzovanie dvoch pohrebných urien z neskorej doby bronzovej. Tie výskumníci našli v susednom Rakúsku a datujú sa do rokov 1430 a 1260 pred Kristom. Na výskum urien vedci uplatnili archeologické postupy, ktoré spojili s poznatkami z antropológie, počítačovou tomografiou, archeobotanikou, zooarcheológiou a geochémiou.
Výskumníci využili počítačovú tomografiu na vytvorenie obrazu ešte predtým, ako sa rozhodli urny bližšie preskúmať. Analýza odhalila, že v urnách sa nachádza žena, ktorá umrela v mladom veku a dieťa, ktoré umrelo vo veku 10-12 rokov. Predpokladá sa, že obe telá prešli fyziologickým stresom a s najväčšou pravdepodobnosťou žili v oblasti, kde vedci objavili urny.
Ako sme už spomenuli, spálené ostatky predstavujú pre vedcov oveľa väčšiu výzvu z hľadiska výskumu. Teplo a ďalšie procesy vedú k fragmentácií kostí na menšie časti, čo znižuje množstvo morfologických informácií, ktoré môžu vedci získať. Ďalším problémom je, že nad určitou teplotou sa ničia staré proteíny a DNA.
Ako prebiehalo spopolňovanie v bronzovej dobe?
Jedinečným problémom je aj fakt, že v prípade starovekých pohrebov spopolnením sú ostatky jedného človeka miešané s ostatkami iných ľudí. To platí obzvlášť v prípade, ak sa telá spaľujú na obrovskom ohnisku. Do toho sa pridávajú aj živočíšne ostatky. Počas pálenia zosnulých totiž smútiaci zvykli mŕtvym venovať obety v podobe živočíchov, ktoré zhoreli spolu s telami. V prípade skúmaných urien vedci predpokladajú, že pozostalí použili ako obety ako domáce, tak aj divé zvieratá.
Okrem živočíšnych ostatkov našli vedci aj pozostatky rastlín, ktoré súhlasia s našimi poznatkami o poľnohospodárstve počas neskorej bronzovej doby v oblasti Východného Rakúska. Ako sme už spomenuli, analýza ostatkov odhalila stopy všeobecného stresu. Autori výskumu predpokladajú, že dvaja jedinci mohli trpieť buď anémiou, respiračnými infekciami alebo inou chorobou. Nevylučuje sa ani podvýživa, typická pre dobu bronzovú.
Dieťa umrelo vo veku 10-12 rokov a spálili ho s ozdobami na šatách a šperkami. To naznačuje, že dieťa patrilo do strednej, alebo aspoň nie najnižšej vrstvy. Bronzové ozdoby sa typicky nosili vo vlasoch a odev ženy v dobe bronzovej dopĺňal náhrdelník alebo nejaký opasok.
Oboch jedincov pozostalí spálili na obrovskom pohrebnom ohnisku, no hoci miesto spálenia bolo rovnaké, ženu a dieťa spálili samostatne. Aj napriek samostatnej kremácii sa do urny zamiešali ostatky ľudí, ktorých spálili na rovnakom mieste predtým. Jedna z urien obsahovala ostatky ešte jedného človeka a dva zuby, ktoré ostali pravdepodobne ešte z predchádzajúceho pohrebu.
