Určite ste už aj vy niekedy počuli, že človek využíva len 10% svojho mozgu a teda využívame len malú časť našej skutočnej mentálnej kapacity. Mnoho sci-fi filmov sa pohrávalo s myšlienkou ako by to vyzeralo, ak by človek využil celých sto percent, no skutočnosť je pravdepodobne oveľa nudnejšia, no familiárna.
Tvrdenie, že využívame len desatinu našej mozgovej kapacity nie je správne a neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by to naznačovali. Ako píše portál Neuroscience for Kids, ide o mýtus, ktorý môže mať počiatky v 19. storočí. Dnes nie je možné dohľadať presný zdroj tejto povery, no možno sa začala nesprávnou citáciou Alberta Einsteina, alebo nepochopenou prácou vedca menom Pierre Flourens. Niektorí tvrdia, že to bola práca z počiatkov 20. storočia, v ktorej sa písalo, že človek používa len malú časť našich mentálnych a fyzických zdrojov.
V tomto prípade rozvírila vody aj práca Karla Lashleyho, ktorý v 20. a 30. rokoch experimentoval na zvieratách. Zistil, že ak potkanom odstráni veľké časti cerebrálneho kortexu, stále sa dokážu naučiť špecifické úlohy. U ľudí však stačí len malý zásah a poškodenie mozgu môže mať devastujúce účinky.
Šírenie mýtu
Prečo teda stále veríme tomu, že človek používa len 10% mozgu? Toto nesprávne tvrdenie sa napevno uchytilo v popkultúre a okrem rôznych filmov a seriálov sa s ním môžeme stretnúť aj v reklamách. Nemožno poprieť, že táto idea je mimoriadne fascinujúca a preto nie je žiadnym prekvapením, že sa uchytila nielen v zábavnom priemysle.
Dnes existuje veľa vyznávačov tejto teórie, ktorí jej veria aj napriek nedostatku vedeckých dôkazov. Podľa nich by človek získal nadprirodzené schopnosti, ak by začal používať viac ako 10% mozgu. Medzi tieto vlastnosti patrí napríklad telekinéza alebo čítanie myšlienok.
Zároveň však treba ozrejmiť, že nie je úplne jasné ani to, čo presne tých 10% znamená. Podľa niektorých tvrdení by človek dokázal existovať, ak by mu odobrali 90% mozgu, iné tvrdenia naznačujú, že len jedna z desiatich nervových buniek je v ktorýkoľvek moment aktívna a hrá dôležitú úlohu. Neuróny však nemusia aktívne vysielať signály, aby mohli prijímať informácie od iných neurónov.
Ak sa na problém pozrieme z evolučného hľadiska, môžeme si všimnúť že v určitom momente sa naše mozgy zväčšili. Vedci tvrdia, že ak by sme nepotrebovali väčší objem, pravdepodobne by nás evolúcia týmto smerom netlačila. Moderné medicínske prístroje nám ukázali, že fungujú všetky regióny mozgu, dokonca aj počas spánku.
Vedci zároveň vysvetľujú, že ak by sme nepoužívali 90% mozgu, táto časť by postupom času degenerovala, čo ale nie je pravda. Detský mozog má úžasnú vlastnosť prispôsobiť sa, aj keď je jedna jeho časť poškodená. Úlohy nefunkčného regiónu častokrát preberajú iné časti mozgu. Existujú prípady, kedy sa detský mozog dokázal zotaviť aj po odstránení väčšej časti. Dospelí ľudia už túto schopnosť regenerácie nemajú.
Mýtus že používame len 10% mozgu bude kolovať aj naďalej, no nie je pravdivý. Človek využíva 100% mozgu a ak by to tak nebolo, potom by sme vyzerali úplne inak.
