Zvieratá majú svoje spôsoby ako sa presúvajú prostredím a hľadajú potravu. Biológovia tieto spôsoby študujú a snažia sa zistiť nielen to ako sa živočíchy správajú prirodzene, ale aj ako reagujú na rozličné environmentálne zmeny.
Vedci z University of Bristol sa vo svojej novej práci venovali podobnému výskumu, no prichádzajú s fascinujúcimi zisteniami. Zdá sa, že zvieratá ktoré použijú najefektívnejší spôsob hľadania potravy za to môžu zaplatiť svojim životom. Ich štúdia vysvetľuje, prečo radšej volia menej efektívnu stratégiu pri hľadaní jedla.
Viaceré predchádzajúce štúdie demonštrovali to, že špeciálny druh pohybu, známy aj ako Lévyho pohyb, môže zvýšiť pravdepodobnosť objavenia životne dôležitých zdrojov. Lévyho pohyb hovorí o presune sa na dlhšie vzdialenosti medzi jednotlivými oblasťami, v ktorých zvieratá hľadajú potravu. Mnohé druhy túto stratégiu používajú.
Dôsledky najlepšej voľby
Nová štúdia však po prvýkrát vysvetľuje, že Lévyho pohyb môže byť mimoriadne riskantným rozhodnutím. Predátori totiž až dvakrát častejšie cielia na korisť, ktorá tento spôsob presunu využíva. Prečo je to tak?
„Predátor sa radšej zameria na korisť, ktorá sa pohybuje priamejšími cestami. Dokáže tak ľahšie predpovedať, kde sa bude nachádzať,“ vysvetlil profesor Christos Ioannou, jeden z autorov štúdie.
V rámci práce vedci vytvorili počítačovú simuláciu lovených zvierat, ktoré sa ničím nelíšili, až na spôsob akým sa presúvali prostredím. Následne na prehrali dravej rybe video na priehľadnej obrazovke. Ryba mohla vidieť korisť a rozhodnúť sa, ktorú uloví. Výskumníci zaznamenávali rozhodnutia tohto predátora.
„Použili sme experimentálny dizajn, ktorý nám umožnil ukázať skutočnému dravcovi virtuálnu korisť na obrazovke. Vďaka tomu sme mohli kontrolovať všetky premenné týkajúce sa koristi a izolovať tie, ktoré nás zaujímali najviac. V tomto prípade sme sa zamerali na pohyb. Zároveň sme pracovali so skutočnými dravcami, čo nám pomohlo získať presnejšie výsledky,“ hovorí Ioannou.
Výsledky ukázali, že využitie najlepšej stratégie pri hľadaní potravy sa môže pre korisť stať osudnou. Tieto živočíchy preto volia bezpečnejšiu, no menej efektívnu stratégiu. Štúdia vedcov môže pomôcť vysvetliť, prečo rôzne štúdie zistili, že korisť v prírode používa menej efektívne metódy hľadania potravy.
Po prvýkrát vedci prichádzajú s vysvetlením tohto zvláštneho fenoménu, no autori štúdie sami podotýkajú, že ich štúdia pracuje so simuláciou. V ďalších krokoch by sa chceli zamerať na skutočnú korisť skúmaných rýb a zistiť, aký druh pohybu pri hľadaní využívajú. Práca však zo širokého hľadiska ponúka zaujímavé tvrdenie. Korisť v prírode by nemala až tak často využívať Lévyho pohyb, ako vrcholové predátory.
Čo sa týka Lévyho pohybu v oblasti hľadania potravy, okolo roku 2007 sa objavili štúdie, ktoré do problému priniesli určitú dávku kontroverzie. V tomto prípade sa našli chyby v štúdii, ktorá skúmala pohyb albatrosov. Ďalším nedostatkom bola relatívne malá skúmaná vzorka, z ktorej nemohli vedci vyvodiť jednoznačné dôkazy. Od roku 2012 však vzniklo niekoľko štúdií pracujúcich s podstatne väčším súborom dát. Tieto práce opäť podporili model Lévyho pohybu.
