Výskumníci z Kanadského prírodovedného múzea v spolupráci s čínskymi výskumníkmi publikovali štúdiu, ktorá opisuje mimoriadne nezvyčajnú fosíliu datujúcu sa 125-miliónov rokov do minulosti. Fosília zachytáva mimoriadne nezvyčajnú udalosť, ako mäsožravý cicavec napáda väčšieho bylinožravého dinosaura.
Fosília napáda dlho zaužívanú predstavu o tom, že dinosaury mali počas svojho obdobia len málo hrozieb. Na fosílii nižšie môžete vidieť dinosaura druhu Psittacosaurus, ktorý dosahoval veľkosť väčšieho psa. Zároveň ide o jedny z prvých dinosaurov s rohmi. Predpokladá sa, že žili na území dnešnej Ázie pred 125-miliónmi rokov. Tohto dinosaura napadol cicavec druhu Repenomamus robustus. V porovnaní s dinosaurom nešlo o obzvlášť veľkého tvora, no radil sa medzi najväčšie cicavce obdobia kriedy.
„Oba živočíchy sú uzamknuté v boji na život a na smrť a môžeme si všimnúť ako sú intímne prepletené. Táto fosília je mimoriadne vzácna, pretože nám ukazuje prvý dôkaz o tom, ako cicavec napadol dinosaura,“ tvrdí paleobiológ Jordan Mallon, spoluautor výskumu.
Vedci už z predchádzajúcich výskumov tušili, že k podobným situáciám mohlo v minulosti dochádzať. Podarilo sa im totiž objaviť fosilizované kosti mláďaťa dinosaura v žalúdku cicavca. Výskumníci túto mimoriadne vzácnu fosíliu objavili v čínskej provincii Liaoning v roku 2012 a oba tvory ponúkajú takmer dokonale zachovanú kostru. Výskumníci našli fosíliu na nálezisku, ktoré sa prezýva aj „Čínske dinosaurie Pompeje“.
Uzamknutí v smrteľnom boji
Toto nálezisko ponúklo množstvo zachovalých fosílií nielen dinosaurov, ale aj cicavcov, plazov či obojživelníkov. Predpokladá sa, že tvory pochoval masívny zosun pôdy po jednej alebo viacerých sopečných erupciách.
Fosília ukazuje dinosaura, ktorý leží a jeho zadné končatiny sú zložené po stranách tela. Cicavec sedí na svojej koristi a jednou končatinou drží čeľusť dinosaura. Zároveň si možno všimnúť ako cicavec hryzie do rebier dinosaura a jeho zadná končatina drží dinosauriu nohu. Poloha týchto dvoch tvorov naznačuje, že oba zomreli počas prebiehajúceho útoku.
Autori štúdie vylúčili, že cicavec našiel mŕtvolu, na ktorej sa kŕmil. Rebrá dinosaura nenesú žiadne stopy po zuboch. To nasvedčuje, že išlo o aktívny útok. Vedci zároveň nepredpokladajú, že by sa zvieratá tak zamotali, ak by spolu nebojovali.
Ani dnes nie je nezvyčajné, že menšie tvory si trúfnu uloviť živočícha, ktorý je od nich väčší. Napríklad šakaly a hyeny napádajú svoju korisť zatiaľ čo je nažive, pričom korisť padá na zem v šoku. Autori štúdie si myslia, že rovnaký prípad nastal aj v tejto situácii. Repenomamus sa mohol na svojej koristi kŕmiť počas toho, ako bol dinosaurus stále nažive. Oboch tvorov však nakoniec usmrtil a pochoval zosuv pôd, za ktorý mohla pravdepodobne sopečná erupcia.
