Vločkovce sú drobné organizmy, ktoré majú približne veľkosť väčšieho zrniečka piesku. Živia sa sinicami a mikróbmi žijúcimi na skalách či iných objektoch v plytkých častiach morí.
Tieto organizmy nemajú žiadne telesné časti alebo orgány, no aj napriek tomu by nám mohli pomôcť prísť na to, ako vznikli neuróny komplexnejších tvorov. Ako vysvetľujú vedci z Center for Genomic Regulation, Vločkovce vznikli pred približne 800-miliónmi rokov a radia sa k jednej z piatich hlavných línii organizmov.
Vločkovce koordinujú svoje správanie vďaka špeciálnym typom buniek, ktoré uvoľňujú malé peptidy. Tie navádzajú pohyb alebo kŕmenie organizmu. Výskumníkov zaujímali tieto špecifické bunky, preto sa v štúdii rozhodli zistiť, ako mohli vzniknúť. Na to vedci uplatnili niekoľko molekulárnych techník a výpočtových modelov. S pomocou týchto metód dokázali vedci povedať, ako mohli títo predkovia väčšiny organizmov vzniknúť a ako fungovali.
Autori štúdie najprv vytvorili mapu odlišných typov buniek a ich charakteristík. Zistili, že každý typ bunky mal v prípade týchto organizmov špecializovanú úlohu, čo sa týkalo určitej sady génov. Následne vedci vytvorili mapu regulačných génov v DNA, ktorá popisovala čo jednotlivé skupiny buniek robia a ako spolupracujú dokopy. Nakoniec tieto mapy vytvorili pre každý z piatich skúmaných druhov Vločkovcov.
Počiatky neurónov
Výskum ukázal, že deväť hlavných typov buniek vo vločkovcoch sú spojené mnohými medzibunkami, ktoré sa menia z jedného typu na druhý. Bunky rastú a delia sa, čím prechovávajú delikátnu rovnováhu typov buniek. Vďaka tejto rovnováhe môže živočích jesť a pohybovať sa. Zároveň našli štrnásť typov buniek, ktoré sa líšili od všetkých ostatných. Tieto typy totiž nemali medzibunky, a ani nerástli a nedelili sa.
Vedci však pozorovali, že sa tieto bunky až nápadne podobajú na neuróny, bunky ktoré vznikli až veľa miliónov rokov po vločkovcoch. Zároveň ide o bunky špecifické len pre vločkovce. Autori štúdie demonštrovali, že tieto bunky môžu predstavovať evolučné počiatky neurónov, buniek, ktoré sa nachádzajú aj v našom mozgu. Tieto evolučné počiatky existovali už pred 800-miliónmi rokov.
Hoci vedci mohli nazrieť do počiatkov neurónov, ako vznikla naša nervová sústave ostáva aj naďalej záhadou. Predpokladá sa, že prvý neurón vznikol pred približne 650-miliónmi rokov. V tomto smere sú podľa autorov mimoriadne dôležité ďalšie výskumy. Ak budú vedci pokračovať vo výskume a genetickej analýze prehistorických druhov, jedného dňa určite získame oveľa jasnejší pohľad na evolúciu základných charakteristík dnešného života. Organizmy ako vločkovce sú netradičné výskumné modely. Zároveň však ukrývajú obrovské tajomstvá, ktoré len teraz vedci začali objavovať. Výskumom viacerých netradičných modelov tak môžu vedci odhaliť doslova studnicu nových poznatkov a tajomstiev.
