Určite viete, že v ľudskom tele žijú trilióny mikroskopických organizmov, ktoré tvoria náš mikrobióm. Výskumníci zo Stanford Medicine v rámci novej štúdie chceli zistiť, čo vlastne znamená zdravý mikrobióm, pričom sa dopracovali k naozaj zaujímavému zisteniu.
Po dobu šiestich rokov výskumníci sledovali baktérie v črevách, ústach, nose a na koži 86 dobrovoľníkov. Ukázalo sa, že mikrobióm človeka je tak individuálny, ako napríklad odtlačky prstov. Počas skúmaného obdobia vedci zistili, že baktérie prežívajúce v človeku najlepšie boli tie, ktoré boli najviac prispôsobené konkrétnemu jedincovi. Neboli to teda baktérie, ktoré zdieľa celá populácia.
“Výsledky našej štúdie podporujú ideu, že každý človek má individualizovaný mikrobióm, ktorý je jedinečný pre nás. Ovplyvňujú ho naše gény, stravovanie a imunitný systém,” vysvetľuje Michael Snyder, vedúci výskumu.
Autori štúdie zároveň objavili niekoľko korelácii medzi mikrobiómom a zdravím. Dobrovoľníci s cukrovkou druhého typu vykazovali menej stabilný a diverzný mikrobióm. Vedci si myslia, že s odolnosťou voči inzulínu a pozmenenými lipidmi, proteínmi a inými metabolitmi v krvi sa mení potrava, ktorú majú mikroorganizmy k dispozícii. To ovplyvňuje rast baktérií.
Výskumníci v posledných rokoch zisťujú dôležitú úlohu mikrobiómu pre naše zdravie. V ľudskom tele sa však nachádzajú trilióny mikroskopických organizmov, ktoré sa neustále menia. To robí z mikrobiómu náročnú oblasť výskumu. Autori novej štúdie začínali svoju prácu s tým, že chceli zistiť, či existuje niečo také, ako ideálny mikrobióm a či môže zmena mikrobiómu pomôcť uľaviť pacientovi od choroby.
Jedinečný mikrobióm
Ako sme už spomenuli, vedci strávili dlhých šesť rokov výskumom mikroskopických organizmov v telách viac ako 80 dobrovoľníkov v rozmedzí 29 až 75 rokov. Vzorky sa odoberali pravidelne po štvrťroku, no ak dobrovoľník dostal respiračné ochorenie, nechal sa zaočkovať alebo požil antibiotikum, vedci zobrali dodatočných 3 až 7 vzoriek v období piatich týždňov.
Vedci zistili, že počas zdravia sa mikrobióm človeka nejak drasticky nemení. Počas choroby alebo pri vývoji cukrovky sa však mení oveľa výraznejšie.
“Ukázalo sa, že ak napríklad nachladneme, náš mikrobióm sa dočasne mení a stáva sa veľmi neregulovaný,” tvrdí Xin Zhou, spoluautor výskumu.
Zároveň sa ukázalo, že počas rokov sa síce mikrobióm menil, no najstabilnejšími baktériami boli tie, ktoré sú jedinečné pre nás. To výskumníkov prekvapilo. Čakali, že stabilnejšími budú tie, ktoré zdieľame medzi sebou. Tieto zistenia naznačujú, že náš osobný mikrobióm, ktorý sa od ostatných líši, má na naše zdravie najväčší dopad. Vedcov prekvapila ešte jedna vec. Hoci v rôznych častiach tela žijú odlišné baktérie, keď sa jedna populácia zmení, zmenia sa aj ostatné.
Výskumníci sa postupne posúvajú k teórií, podľa ktorej máme každý náš osobný mikrobióm. Ten je mimoriadne dôležitý pre náš metabolizmus a zdravie imunitného systému.
