Vedeli by ste si predstaviť deň bez prvej rannej kávy? Pre mnohých sa tento horký nápoj stal neodmysliteľným štartérom, ktorý nás nakopne a pripraví na to čo nás čaká. Kávu pijeme aby sme sa prebudili a počas dňa dokázali spraviť čo treba. Lenže je to naozaj o káve?
Na tento „elixír života“ sa pozreli aj portugalskí vedci. Vo svojej štúdii, publikovanej vo Frontiers odpovedajú na to, či nás nakopáva kofeín alebo stačí len zážitok pitia kávy.
„Mnohí veria tomu, že káva zvyšuje našu ostražitosť a zlepšuje psychomotorické funkcie. Keď však pochopíte základné mechanizmy za týmto biologickým fenoménom, otvoríte cestu k výskumu faktorov, ktoré môžu meniť účinky tohto mechanizmu,“ tvrdí profesor Nuno Sousa, jeden z autorov štúdie.
Vedci vykonali experiment, do ktorého naverbovali ľudí pijúcich minimálne jednu kávu denne. Tí sa museli zdržať konzumácie kofeínu najmenej tri hodiny pred štúdiou. Dobrovoľníci vyplnili dotazník a následne vedci vykonali dva vyšetrenia pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Jedno pred a druhé 30 minút po vypití kávy. Počas vyšetrenia mali byť dobrovoľníci uvoľnení a myslieť na hocičo, čo ich práve napadne.
Pitie rannej kávy
Autori výskumu očakávali, že vyšetrenie po požití kávy ukáže vyššiu integráciu neurónových sietí spojených s prefrontálnym kortexom, ktorý sa spája s výkonnou pamäťou. Zároveň čakali vyššiu aktivitu regiónov zodpovedných za našu vlastnosť introspekcie. Vyšetrenia však odhalili zníženú aktivitu po požití kofeínu a kávy. To naznačuje, že keď vypijeme kávu alebo prijmeme kofeín, sme viac pripravení prejsť z pokoja do pracovného režimu.
Pitie kávy zároveň zvýšilo prepojenosť častí mozgu, ktoré majú na starosti pracovnú pamäť, kognitívnu kontrolu a správanie zamerané na plnenie cieľov. Inými slovami povedané, káva nás nielen prebudí, ale donúti nás postaviť sa zo stoličky. Zaujímavosťou v tomto prípade je, že tento efekt nastal len pri poháriku kávy, samotný kofeín nemal žiadny vplyv na zmenu v tomto správaní.
„Zo štúdie vyplynulo, že kofeín samotný má nejaký vplyv na naše fungovanie. Predpokladáme, že aj iné nápoje s obsahom kofeínu na nás budú vplývať rovnako. Zistili sme však, že niektoré vplyvy sa objavujú len ak dobrovoľníci vypili pohár kávy. Domnievame sa, že tieto pozitívne účinky sú vyvolané inými faktormi, napríklad špecifickou vôňou alebo chuťou nápoja. Nepopierame, že istú úlohu môžu hrať aj naše očakávania spojené s pitím kávy,“ vysvetľuje Maria Picó-Pérez, spoluautorka štúdie.
Autori štúdie sa preto domnievajú, že pitie raňajšej kávy môže byť len placebo, ktoré by sa sčasti dostavilo aj ak by sme vypili bezkofeínovú kávu. Výsledky štúdie však v tomto smere nie sú úplne jednoznačné. Po prvé, vedci netestovali či by sa pocit prebudenia a pripravenosti na prácu dostavil aj vypitím hrnčeka bezkofeínovej kávy. Druhým problémom je, že pozorované pozitívne účinky mohla spôsobiť samotná úľava od „abstinenčných príznakov“, čo štúdia netestovala.
Kofeín totiž môže byť návykový a ak to s konzumáciou kávy preháňame, naše telo si môže vytvoriť závislosť aj na tomto zdanlivo neškodnom nápoji. Téme kávy a kofeínu sa autori štúdie budú venovať aj v budúcnosti. Preskúmať chcú oveľa viac faktorov, ktoré na nás môžu vplývať pri konzumácii kávy.
