Predstavte si budúcnosť, v ktorej by sa ku doktorovi chodilo len v tých najnutnejších prípadoch. Nemuseli by ste viac hodiny čakať pred ordináciou, ak by ste boli chorí, len by ste sa s lekárom dohodli na videohovore alebo telefonáte, pričom lekár by už mal predstavu o tom, čo vám môže byť.
Hoci to znie ako sci-fi, aj k takejto budúcnosti sa míľovými krokmi približujeme. Každý má dnes predstavu o tom, čo znamená pojem smart domácnosť, no o podobnom koncepte, len v medicíne, počujeme zriedka. Pojem telemedicína pritom existuje niekoľko desaťročí, no ešte stále nemôžeme povedať, že by sa nejak komplexne integroval do nášho zdravotníctva.
Dnes má čoraz viac ľudí na sebe nositeľnú technológiu, takzvané wearables. Medzi ne radíme smart hodinky, náramky, alebo iné zariadenia. Ak podobnú technológiu aktívne využívate, určite už viete, že takmer každý fitness náramok vám dokáže zmerať tep, monitoruje kvalitu spánku a niektoré dokážu zistiť aj hladinu kyslíku v krvi.
Koncept telemedicíny je bezpečné prostredie, v ktorom by sa vaše zdravotné dáta posielali lekárovi, prípadne nemocnici. V praxi to znamená, že napríklad pacienti trpiaci nejakým celoživotným ochorením, by mohli byť monitorovaní a v prípade potreby by im mohla byť poskytnutá zdravotná pomoc. Ak by pacient skolaboval, príslušná nemocnica by o tom automaticky bola informovaná vďaka jeho smart náramku a telemedicínskej platforme.
Nemusíme to však ťahať do extrémov, aby sme ukázali užitočnosť telemedicínskej platformy. Ak trpíme ochorením, ktoré si vyžaduje pravidelné a dlhodobé kontroly, pomocou nositeľných zariadení by mohol mať lekár k dispozícii všetky relevantné informácie bez toho, aby ste museli vyjsť z domu a merať cestu do nemocnice alebo k lekárovi. V praxi by vám stačilo doktorovi zavolať a on by vás informoval o ďalšom postupe.
Zdroj: elenabsl / shutterstock.com
Telemedicína v praxi
Vo vedeckom článku vedcov spoločnosti MERCHANT s.r.o. autori približujú možné riešenie uplatnenia telemedicíny na Slovensku. Ide o Smart Health Environment (pozn. redakcie: SHE) systém, ktorý by predstavoval univerzálnu a mimoriadne flexibilnú platformu s možnosťou prispôsobenia sa širokému spektru scenárov, či už hľadiska pacientov alebo zdravotníckych pracovníkov.
„Našim príspevkom bol návrh a realizácia telemedicínskeho systému na báze IoMT, umožňujúceho komfortnú interakciu pacienta so svojim lekárom z pohodlia jeho domova. Výsledkom je riešenie prinášajúce možnosti častejšej, jednoduchšej, korektnejšej i kvalitnejšej komunikácie a kontinuálneho monitorovania zdravotného stavu pacienta.“, vysvetľujú výskumníci.
Ako sme už spomínali vyššie, telemedicína ponúka veľa atraktívnych konceptov, ktoré by uľahčili život pacientom a prácu lekárom. Mnohé z týchto konceptov už nie sú vďaka pokrokom v nositeľnej technológii otázkou budúcnosti, no napriek tomu chýba platforma, ktorá by tieto koncepty implementovala. Autori štúdie vysvetľujú, že platforma SHE by mohla priniesť efektívne, vysokovýkonné a hlavne nákladovo akceptovateľné riešenia.
“Je potrebné uvedomiť si, že telemedicína nie je len jedno konkrétne technické riešenie, ale je to aktívne dynamické prostredie, integrujúce pokročilý vysoko odborný zdravotnícky personál, najmodernejšie info-komunikačné technológie, nové medicínske procesy, aktívnych používateľov telemedicíny, kooperujúcich pacientov a pod,” píše sa vo vedeckej práci.
Dôležitým pojmom v tejto sfére je takzvaný Internet of Medical Things (pozn. redakcie: IoMT) alebo v preklade Internet medicínskych vecí. Tento koncept vychádza zo známejšieho pojmu IoT alebo Internet of Things. Ak vám anglický termín nič nehovorí, určite máte o tomto koncepte aspoň akú-takú predstavu, napríklad cez smart domácnosti.
Medicína blízkej budúcnosti
Internet of Things je konceptom navzájom prepojených a komunikujúcich vecí. Predstavte si ešte raz smart domácnosť. Ak sa vám minie mlieko, senzory v chladničke to dokážu zistiť a automaticky posielajú informáciu vášmu smartfónu. Keď si nabudúce skontrolujete nákupný zoznam, máte tam automaticky zapísané mlieko.
Internet of Medical Things je rovnakým konceptom, no v medicínskej sfére. Predstavte si, že ako pacient by ste mali riziko infarktu. S IoMT by ste mali na sebe zariadenie schopné rozpoznať znaky blížiaceho sa infarktu. Toto zariadenie by poslalo informáciu do vášho smartfónu, ktorý by vás dokázal informovať o tom, čo v takejto situácii robiť. Zároveň by však poslal informáciu lekárovi, ktorý by vedel včas rozhodnúť o ďalších krokoch. Na jednu stranu by sa tak chránilo zdravie a životy pacientov. Napríklad na druhú stranu by sa mohli šetriť aj prostriedky samotných nemocníc, napríklad obmedzením zbytočných výjazdov.
Zdroj: elenabsl / shutterstock.com
Autori štúdie rozdelili implementáciu IoMT do štyroch základných vrstiev. Prvou by bol zber fyziologických dát pacienta. Tlak, tep, či iné informácie by sa zaznamenávali pomocou vrstvy senzorov Body sensor network. Išlo by o sieť prepojenej nositeľnej elektroniky, ktorá by namerané dáta posielala do ďalšej vrstvy, ktorou je vstupná brána Gateway.
Táto vrstva je momentálne dôležitá preto, lebo nositeľné zariadenia sú obmedzené výkonovo, ale aj výdržou batérie, či možnosťami pripojenia na internet.
“S príchodom nových technológií z oblasti senzoriky, komunikačných protokolov, technológie batérií a nanotechnológií sa otvára cesta priameho prepojenia BSN so svetom internetu. Tým vrstva Gateway zmení svoje opodstatnenie,” píšu autori štúdie.
Dáta by sa následne presunuli napríklad na dedikované cloudové prostredie. To je vhodné nielen z praktického hľadiska, ale aj vďaka kyberbezpečnosti a možnej implementácii umelej inteligencie. Z cloudu by sa následne spracované dáta posielali do interných aplikácií, alebo aplikácií tretích strán.
Zdroj: Stephan Marquardt / shutterstock.com
Z pohodlia domova
Autori vo svojej práci prinášajú Smart Health Environment, platformu, ktorá by dokázala koncepty IoMT priniesť pochopiteľným spôsobom až na obrazovku pacienta. SHE je rovnako platformou pre lekárov, ako aj pacientov a obom stranám poskytuje jednoduchšiu a kvalitnejšiu komunikáciu, s možnosťou dlhodobého monitorovania zdravotného stavu pacienta.
“Pacient integrovaný do nášho riešenia SHE získava bázu nástrojov pre personalizovaný prístup, monitorovanie a diagnostiku, pričom používaním systému vzniká dátová stopa konkrétnych stavov pacienta, podložená bázou presných fyziologických meraní.
Autori výskumu začínajú pri návrhu SHE platformy od riešenia fyzickej vrstvy a vhodných senzorov. Následne hľadajú vhodné technologické riešenia a v neposlednom rade aj rôzne mobilné alebo webové aplikácie, cez ktoré by k dátam mali prístup ako lekári, tak aj pacienti. Na vývoji tejto platformy sa stále pracuje a cieľom autorov je aj osloviť a prizvať k spolupráci aj odborníkov z rôznych sektorov.
Spoločnosť MERCHANT, s. r. o., Šaľa sa uvedenou problematikou zaoberá v rámci aplikovaného výskumu, pričom ide o projekt priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja – InoCHF – výskum a vývoj v oblasti inovatívnych technológií v manažmente pacientov s CHF, ktorý je spolu financovaný formou nenávratného finančného príspevku (NFP) na podporu nepodnikateľských a podnikateľských výskumno-vývojových kapacít v doménach inteligentnej špecializácie RIS3 SK s kódom OPII-VA/DP/2021/9.3-01, poskytnutého Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky na základe zmluvy o poskytnutí NFP číslo 136/2022/OPII/VA.
Autori článku, na základe ktorých bola spracovaná téma, sú: Jaroslav Frunyo, Uršula Juhásová, Peter Juhás, Richard Návoj
