Návšteva zubára je dnes pre mnohých stresom, no naše zuby si to vyžadujú. Častokrát nám rastú krivo, prípadne máme kaz alebo nás trápi iný problém. Dnes sa odhaduje, že približne polovica detí, predtým ako dosiahnu dospelosť, by malo nosiť strojček na zuby, aby im zuby rástli rovno a na mieste, kde majú. No v dávnej minulosti, tomu tak nebolo. Prečo skorým ľuďom rástli zuby ako majú, no nám nie? Na túto tému odpovedajú Sandra Kahn a Paul Ehrlich zo stanfordpress.com.
Vedci nám za týmto účelom priblížili rozsiahlu analýzu ľudských lebiek zo stredoveku, v ktorej ich výskumníci porovnali s lebkami dnešných ľudí. Za štúdiou stojí Daniel Lieberman, ktorý zistenia popísal v knihe „Príbeh ľudského tela“.
Prečo dnes čelíme epidémii preplnených a krivých zubov?
Čeľuste skorých ľudí, ktorí boli lovcami, odhalili, že boli o niečo priestrannejšie než naše. Rovnako boli tvarované ako dokonalé oblúky. Vďaka tomu nemali problém s tým, že by im zuby rástli krivo a vybočovali na rozdiel od dnešných ľudí, ktorí sa s týmto problémom stretávajú pomerne často.
„Odpoveď, ako sa ukázalo, nám celý čas ležala priamo pod nosom. Problémom sú naše čeľuste.“, hovoria výskumníci.
Vedci hovoria, že kľúčový problém, ktorý spôsobuje krivé zuby, je veľkosť našich čeľustí. Pre zdravý vývoj musia byť čeľuste schopné poskytnúť dostatočný priestor pre všetkých 32 zubov, ktoré rastú v ústach. Postupom času sa nám zuby ale začali vybočovať, pretože sa nám zmenšili čeľuste.
Prečo došlo k zmenšeniu čeľustí?
Otázkou ale je, prečo sa zmenili naše čeľuste? Odpoveď spočíva v každodenných činnostiach, ktoré vykonávali naši predkovia v minulosti, a ktoré robíme my dnes. Zmenšovanie čeľustí nebolo zo dňa na deň, trvalo to milióny rokov a má to súvis s tým, čo a ako konzumujeme. Naši predkovia konzumovali jedlo nespracované. Napríklad veľké kusy mäsa a logicky preto potrebovali viac žuvať a mať silnejší kus. No ako sme začali používať prvé nástroje, tak sme vedeli potravu lepšie naporciovať. Inými slovami, jedlo sa stalo menšie. Výsledkom bolo, že sme potrebovali menej žuvať a tým pádom silné a mohutné čeľuste, sme až tak nepotrebovali. A preto sa nám čeľuste začali zmenšovať. Tento trend urýchlil príchod poľnohospodárstva, ktorý nastal približne 10-tisíc rokov dozadu, kedy sme prešli zo spôsobu života lovcov a zberačov na usadlí život, kedy sme si jedlo vedeli dopestovať. V tomto období sa rozšírila aj rozmanitosť stravy, ktorá bola okrem iného aj mäkšia.
„Všade tam, kde ľudia prešli od hľadania potravy k poľnohospodárstvu, došlo k dramatickému zmenšeniu veľkosti tváre a čeľustí.“ hovoria výskumníci.
Vedci konštatujú, že problémom dnešnej epidémie krivých zubov je, že sme do moderného sveta vstúpili s génmi z doby kamennej, ktoré boli prispôsobené strave lovcov a zberačov, kedy si život vyžadoval silné čeľuste.
