Dopriať si chladené pivo počas horúcich letných dní alebo zájsť s priateľmi večer do baru nie je síce nič zlé, no konzumácia alkoholických nápojov by mala vždy prebiehať s mierou. Ako dokázal nový výskum inštitútu Scripps, nadmerná konzumácia alkoholu a alkoholizmus môžu urýchliť priebeh a nástup Alzheimerovej choroby, ak má človek na ochorenie preddispozíciu.
Ako uvádzajú autori, opakovaná intoxikácia alkoholickými nápojmi spôsobuje zmeny v expresii génov, ktoré indikujú progres ochorenia. V praktickom experimente na laboratórnych myšiach dokázali, že keď opakovane konzumovali intoxikujúce množstvo alkoholu, myši s predispozíciou na Alzheimerovu chorobu vykazovali známky kognitívneho úpadku o dva mesiace skôr, než je bežné.
„Ak má niekto predispozíciu na Alzheimerovu chorobu a do tohto genetického pozadia pridáme etanol, choroba sa môže posunúť o mesiace, možno až roky dopredu,“ tvrdí vedúci výskumu, Federico Manuel Giorgi.
Už v minulosti sa vedci pozreli na to, ako môže alkohol ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby. Tieto výskumy dokázali, že nadmerná konzumácia alkoholu vedie celkovo k vyššiemu riziku demencie. V rámci novej štúdie vedci pracovali s myšami, ktoré po dobu niekoľkých mesiacov vystavovali vyššej miere alkoholu. Tento model napodobňuje priebeh alkoholizmu u ľudí. Výsledky neskôr porovnali s kontrolnou skupinou normálnych myší.
Skorší nástup kognitívneho úpadku
Ukázalo sa, že „alkoholické myši“ sa postupne stávali čoraz horšie v učení sa a vybavovaní priestorových vzorcov. Zároveň vykazovali známky kognitívneho úpadku v mladšom veku než je obvyklé.
„Pozorovali sme zhoršenie kognitívnych vlastností približne dva mesiace predtým, než sme ich nástup očakávali,“ vyjadril sa spoluautor štúdie, Pietro Paolo Sanna.
Autori porovnávali genetickú expresiu pri viac ako 100-tisíc individuálnych bunkách v oboch skupinách myší. Zistili že pravidelné vystavovanie alkoholu viedlo k výrazným zmenám expresie génov v prefrontálnom kortexe. Myši vystavené alkoholu mali väčšiu expresiu génov spojených s neurónovou vzrušivosťou, neurodegeneráciou a zápalom. Zmeny sa udiali nielen v neurónoch, ale aj podporných bunkách.
Keď vedci porovnali myši rovnakého veku, všimli si že tie vystavené alkoholu vykazovali mieru kognitívneho úpadku, ktorá sa objavuje vo vyššom veku. Zároveň sa ukazuje, že alkohol posúva expresiu génov do štádia pokročilej Alzheimerovej choroby. Pochopenie toho ako Alzheimerova choroba funguje je základ pre vývoj liečebných metód a spôsobov, ako bojovať proti strate pamäti a ďalším symptómom ochorenia.
Autori zároveň vysvetľujú, že ich štúdia pomáha identifikovať základné gény, ktoré riadia progres Alzheimerovej choroby do neskorších a vážnejších štádií. V tejto práci sa zameriavali na účinok alkoholu na ľudí, ktorí majú predispozíciu na Alzheimerovu chorobu. V ďalších štúdiách by chceli zistiť, ako môže alkohol ovplyvniť ľudí, ktorí predispozíciu na toto neurodegeneratívne ochorenie nemajú.
