Ľudia požívajúci alkohol vo veľkej miere riskujú stratu svalstva, varuje výskum vedcov z University of East Anglia. To môže spôsobiť vážne problémy hlavne vo vyššom veku.
V rámci štúdie vedci priniesli štatistický model, podľa ktorého mali najmenej svalov ľudia požívajúci alkohol v množstve desať a viac jednotiek za deň, čo sa rovná približne fľaši vína. Ľudia s mohutnejšou postavou však majú viac svalov, preto veci vytvorili model, ktorý zohľadňuje aj stavbu tela, príjem proteínov a množstvo fyzickej aktivity.
Výskum pracoval aj s anonymnými dátami UK Biobank, ktoré zahŕňajú zdravotné informácie takmer pol milióna obyvateľov Spojeného kráľovstva. Počas štúdie analyzovali zdravotné záznamy takmer 200-tisíc ľudí vo veku od 37 až 73 rokov. Ako tvrdí jedna z autorov štúdie, Ailsa Welch, úbytok svalstva môže viesť k slabosti v neskoršom živote.
„Konzumácia alkoholu je hlavným rizikovým faktorom pri množstve rôznych ochorení. V rámci našej štúdie sme chceli zistiť, či môže alkohol vplývať aj na zdravie nášho svalstva,“ tvrdí Welch.
Autori výskumu skúmali aké množstvo alkoholu ľudia požívajú a aké množstvo svalov majú s ohľadom na ich telesnú stavbu. Počas štúdie si všimli, že ľudia požívajúci alkohol vo väčšej miere mali menšie množstvo svalov ako ľudia, ktorí alkohol požívali menej alebo vôbec. Tieto rozdiely existovali aj po zohľadnení rôznych faktorov, ako napríklad množstvo fyzickej aktivity alebo príjem proteínov.
Najväčší problém zaznamenali u ľudí, ktorí si doprajú za deň desať a viac jednotiek alkoholu. Ako sme už spomenuli, to sa rovná buď fľaši vína, alebo štyrom až piatim pivám. Väčšina skúmaných ľudí sa radila k päťdesiatnikom alebo šesťdesiatnikom.
„Naša štúdia ukazuje, že nadmerná konzumácia alkoholu môže mať negatívny dopad na objem svalov. Strata objemu svalstva môže viesť k problémom so slabosťou hlavne v pokročilom veku. Prinášame ďalší dôvod prečo by sa mali ľudia stredného a vysokého veku vyhnúť pravidelnej konzumácii alkoholu.
Alkohol mení aj naše správanie
Nadmerná konzumácia alkoholu však neovplyvňuje len naše telo, ale aj mozog. V marci tohto roku sa objavila štúdia dokazujúca, že alkoholizmus môže zmeniť správanie človeka. Nadmerná konzuácia alkoholu môže zmeniť signálne cesty v mozgu a vyvolať správanie, ktoré podporuje ďalšie pitie. Autori štúdie svoje tvrdenia dokázali laboratórnymi testami na myšiach.
V štúdii tvrdia, že zmeny v mozgu môžu viesť k rizikovejším rozhodnutiam, ktoré často pozorujeme aj u ľudí s alkoholizmom. Autori štúdie sa však domnievajú, že by sme mohli alkoholizmus liečiť existujúcimi liekmi, ktoré sa zameriavajú na signálnu molekulu interleukín 1S. Signálne cesty interleukínu boli u „alkoholickej“ skupiny myší nielen vyššie, ale od základu iné. Pretrvávali aj počas toho, ako myši pociťovali abstinenčné príznaky.
