Vedci z univerzity Nankai v Číne oznámili výsledky svojho najnovšieho výskumu, podarilo sa im vytvoriť funkčné prepojenie medzi počítačom a mozgom zvieraťa. Vo finále bolo zviera schopné ovládať robotickú ruku za pomoci mysle, upozorňuje portál IFLScience.com.
Vedúcim pracovníkom výskumného tímu bol Duan Fenga a využíva technológiu premeny signálov elektroencefalogramu (EEG) na riadiace pokyny pre robotické rameno.
Technológiu, ktorú vedci vyvinuli, funguje pomocou špecializovaného receptoru, ktorý sa umiestni do malého otvoru cez jugulárnu žilu a vedie priamo do motorickej kôry mozgu cez sagitálnu žilu v lebke. Pre tých, ktorí nevedia, tak jugulárna žila je veľká žila, ktorá sa nachádza v krku a vedie krv z hlavy späť do srdca. Sagitálna žila odvádza krv z mozgu. Sagitálna žila sa nachádza na povrchu mozgu a spája sa s inými žilami v oblasti mozgových hemisfér.
World first! #China completed the interventional brain-computer interface non-human primate experiment in #Beijing. pic.twitter.com/Nwmqd7V2tW
— Beijing Daily (@DailyBeijing) May 5, 2023
Intervenčné rozhranie mozog-počítač vyvinuté tímom profesora Duana Fenga prostredníctvom intervenčnej chirurgie pripája intervenčný EEG senzor k stene krvných ciev mozgu opice a dokáže zbierať intrakraniálne EEG signály bez kraniotómie. Inými slovami, vedci na to, aby umožnili opici ovládať robotickú ruku, tak nemuseli realizovať operačný zákrok, ktorý zahŕňa odstránenie alebo otvorenie časti lebečnej kosti, aby bolo možné získať prístup k mozgu.
Vedci rovnako dopĺňajú, že ich prístup je oveľa menej invazívny a viac humánny v porovnaní s operáciami vykonávanými na opiciach spoločnosťou Neuralink, ktorá sa dostala v nedávnej minulosti pod paľbu kritiky.
Výskumníci v publikovanej tlačovej správe rovnako hovoria, že hoci výsledky ich štúdie ich tešia a vyzerajú sľubne, no stále ide len o prvý krok, kým sa posunú k ľudským pacientom. Hovoria ale, že by sa to mohlo zmeniť v priebehu najbližších 5 rokov.
„Ďalším krokom je optimalizácia konštrukcie elektródy, overenie jej bezpečnosti a spoľahlivosti pre dlhodobú implantáciu u zvierat, ako aj ďalšia analýza, spracovanie a transformácia zozbieraných signálov, ktoré sa majú dokončiť,..“, približujú ďalšie kroky vedci.
