Početné štúdie ukázali, že domestikácia divých zvierat, ako sú psy, ryby, ošípané, hovädzí dobytok, ovce, králiky a mačky, výrazne znižuje ich relatívnu veľkosť mozgu. O to viac sú prekvapujúce zistenia vedcov.
Vedci zistili, že moderné plemená psov, ktoré sú geneticky vzdialenejšie od vlkov, majú väčšiu veľkosť mozgov v porovnaní so staršími plemenami starými tisíce rokov. Výskumníci naznačujú, že tento vývoj nemožno pripísať úlohám či histórii plemien, čo naznačuje, že k nárastu mozgu skôr prispela zložitosť prostredia, v ktorom žijú.
V súvislosti so psami je zaujímavé aj to, že poznáme približne 400-plemien, ktoré sa vyvinuli v pomerne krátkom čase do tak veľkej a rozmanitej rodiny príbuzných zvierat. Čo z nich robí poklad pre výskumníkov, ktorí sa zaujímajú o rýchle zmeny v rámci druhu. Vedcov dlhé roky zaujímajú faktory, ktoré prispeli k rastu mozgu ľudí, pretože je v porovnaní s veľkosťou tela nezvyčajne veľký. Porovnanie rôznych plemien psov môže pomôcť zodpovedať niektoré otázky.
Tibor Csörgő, vedúci výskumník na Katedre anatómie, bunkovej a vývojovej biológie Univerzity Eötvösa Loránda viedol výskum, v ktorom sa pozrel na lebky 865 jedincov zastupujúcich 159 plemien z čoho 48 boli vlci.
„Domestikácia psov začala približne pred dvadsaťpäť tisíc rokmi, ale počas desiatich tisíc rokov sa psy a vlky nelíšili vzhľadom. Mnohé starodávne plemená, ako napríklad psy ťahajúce sánky, dnes ešte stále pripomínajú vlkov. Avšak prechod k osídleniu, poľnohospodárstvu, pastierstvu a nahromadeniu bohatstva ponúkli rôzne úlohy pre psov, ako sú strážne psy, dozorné psy, lovecké psy a dokonca aj spoločenské psy. Avšak významná časť plemien s rozmanitým vzhľadom, ktoré dnes poznáme, sa vyvinula až od priemyselnej revolúcie, hlavne v posledných dvoch storočiach, keď sa chov psov stal druhom záľuby,“ hovorí Enikő Kubinyi, ďalší výskumník, ktorý sa podieľal na štúdii.
Priemerná veľkosť mozgu vlka je 131 cm3, čo súvisí s priemernou telesnou hmotnosťou 31 kg. U domestikovaných psov v podobnej váhovej kategórii je objem mozgu len asi tri štvrtiny z toho, čo je približne 100 cm3. Zistenia naznačujú, že domestikácia psov pred tisíckami rokov mohla pôvodne zmenšiť časti mozgu psa. Vedci si myslia, že ide o reakciu na zníženú potrebu mozgovej energie, pokiaľ ide o plnenie základných úloh, ktorých cieľom je prežitie (napr. lov potravy, výber partnera,..).
Čím bolo plemeno vzdialenejšie od vlka, tým malo väčší mozog
Vedci ale objavili niečo neočakávané. Zistili, že čím je plemeno geneticky ďalej vzdialené od vlka, tak tým väčšia je jeho relatívna veľkosť mozgu. Výskumníci pôvodne predpokladali, že niektoré psy, ktoré boli chované ľuďmi na zložitejšie úlohy, ako je pasenie alebo šport, budú mať relatívne väčší mozog. Nebolo to tak. Namiesto toho jediným faktorom ovplyvňujúcim relatívnu veľkosť mozgu moderných plemien psov bolo to, ako odlišné boli ich gény v porovnaní s vlkmi
„Výsledky ukazujú, že šľachtenie moderných plemien psov bolo sprevádzané nárastom veľkosti mozgu v porovnaní so starými plemenami. Nedokázali sme to vysvetliť na základe úloh, ktoré plnia alebo životných charakteristík plemien, takže môžeme o dôvodoch len špekulovať. Možno komplexnejšie sociálne prostredie, urbanizácia a prispôsobenie sa viacerým pravidlám a očakávaniam spôsobili túto zmenu, ktorá postihla všetky moderné plemená.“
Tieto zistenia sú v súlade s hypotézou sociálneho mozgu – myšlienkou, že veľké mozgy sa môžu vyvinúť tak, aby vyhovovali zložitejším sociálnym prostrediam.
