Pomerne dlhú dobu výskumníci predpokladali, že ak sa s chuťou pustíme do jedla, náš žalúdok vysiela signály mozgu, aby nám zabránil zjesť toho až priveľa. Nový výskum vedcov z University of California, San Francisco však ukázal, že tento proces funguje o niečo inak.
Nová štúdia dokazuje, že sú to chuťové bunky, ktoré kontrolujú koľko toho môžeme zjesť, aby sme sa neprejedli a nestrávili celý deň v kŕči. Autori štúdie vysvetľujú, že už pri prvom súste, ktoré naše chuťové bunky zaznamenajú, sa v mozgu takmer okamžite aktivuje špecifická skupina neurónov, ktoré sa starajú o to, aby sme toho nezjedli až príliš.
“Naša práca ukazuje logiku, ktorú mozog používa aby kontroloval nielen to, koľko toho zjeme, ale aj ako rýchlo konzumujeme potravu. Ukázalo sa, že mozog na to používa dva druhy signálov. Jeden pochádza priamo z úst a druhý prichádza zo žalúdka o niečo neskôr,” tvrdí Zachary Knight, vedúci novej štúdie.
Pred viac ako sto rokmi tvrdil Ivan Petrovič Pavlov, s ktorým sa viaže známy “Pavlov pes” tvrdil, že zrakové, čuchové a chuťové vnemy sú dôležité pre regulovanie trávenia. Novšie štúdie zo 70. a 80. rokov naznačovali, že chuť môže regulovať ako rýchlo jeme. Tieto výskumy ale nedokázali v tej dobe monitorovať mozgovú aktivitu počas jedenia.
Mozog spracúva signály z úst dvoma spôsobmi súčasne
Nová štúdia uplatnila techniku, ktorá po prvýkrát umožnila skúmať neurónovú aktivitu, ktorá kontroluje pocit plnosti. V rámci práce navrhli aj experiment na myšiach. Experiment dokázal, že keď sa jedlo umiestnilo priamo do žalúdku myši, gastrointestinálny trakt posielal do mozgu signály, ktoré aktivovali bunky PRLH.
Keď však umožnili myši konzumovať potravu prirodzene, tieto signály sa neobjavili. Namiesto toho bunky PRLH aktivovali signály pochádzajúce z úst.
“Toto zistenie bolo pre nás úplným prekvapením. Ukázalo sa, že tieto bunky boli aktivované len vnímaním chuti. Experiment nám pomohol dokázať, že existujú aj iné komponenty, ktoré majú na starosti regulovanie apetítu,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Truong Ly.
Zaujímavé je, že počas jedenia mozog používa chuť dvoma rozdielnymi spôsobmi v rovnaký čas. Jedna časť mozgu hovorí, že ak niečo chutí dobre, mali by sme toho zjesť viac. Druhá časť však kontroluje ako rýchlo jeme a ak jedlo hlceme, vie nás upozorniť, aby nám nebolo zle. Vedci zároveň vysvetľujú, že tento mechanizmus spôsobuje, že nám jedlo prestane až tak chutiť, akonáhle sme sa dostatočne najedli. Zároveň to ale vysvetľuje, prečo všetko chutí lepšie, ak sme boli napríklad celý deň o hlade.
Na základe chute dokáže mozog spomaliť a tým sa chrániť pred prejedením. Ako sme už ale spomenuli, druhý signál prichádza o čosi neskôr zo žalúdka. Autori vysvetľujú, že zníženie chute jedla nás má pripraviť na to, čo príde neskôr. Keď sa jedlo dostane do žalúdka a gastrointestinálny trakt ho registruje, mozog získava presnú informáciu o tom, koľko sme toho presne zjedli. Až o niekoľko minút teda mozog vie, že má plný žalúdok.
