Počas obdobia stredného pleistocénu sa moderné hrochy po prvýkrát dostali do celého územia Európy, tvrdia autori štúdie uverejnenej vo vedeckej publikácii Plos One.
Za moderné hrochy považujeme napríklad druh Hippopotamus amphibius, ktorý vznikol z afrických predkov. Hoci vieme že v určitom bode hrochy obývali aj územie Európy, ako vznikli a ako sa dostali na toto územie nebolo známe. Autori novej štúdie analyzovali fosíliu hrošej lebky, ktorú objavili v oblasti Tor di Quinto v Ríme.
Earliest known European common hippopotamus fossil reveals their #MiddlePleistocene dispersal @plos @PLOSONE https://t.co/iUyoUezt1d https://t.co/ttfuGzkrtu
— Phys.org (@physorg_com) November 23, 2023
Hippopotamus amphibius, alebo inak hroch obojživelný, sa radí medzi veľké vodné bylinožravé cicavce z čeľade hrochovitých. Pomenovanie Hippopotamus pochádza z gréčtiny a vo voľnom preklade znamená riečny kôň. Hroch obojživelný môže dorásť až do piatich metrov a váži od jednej až do 4,5-tony. Dĺžka zubu hrocha môže dosiahnuť až jeden meter.
Hroch sa vyznačuje dlhým zavalitým telom s robustnou hlavou a malými končatinami. Medzi ďalšie charakteristiky patria veľké ústa a nos. Zaujímavosťou je, že hrochy majú mimoriadne tvrdú kožu. Tá je výsledkom vysušenia mazľavého červeného slizu, ktorý chráni hrochov pred UV žiarením a zabraňuje bakteriálnej infekcií. Kvôli zvláštnemu červenému slizu sa kedysi hovorilo, že hrochy potia krv.
Lebka hrocha z Tor di Quinto sa radí k najzachovalejším fosíliám hrochov, ktoré obývali Európu počas obdobia pleistocénu. Roky sa však výskumníkom nedarilo určiť jej vek a preto im unikal aj vedecký význam tohto exempláru. V roku 2021 sa vedcom podarilo reštaurovať lebku a v rámci tejto práce dokázali aj analyzovať kompozíciu sedimentov, ktoré objavili v dutinách lebky. Kompozícia súhlasila s kompozíciou formácie Valle Guilia, ktorá má 460 až 560-tisíc rokov. Autori štúdie následne skúmali morfológiu lebky a chrupu, čo potvrdilo, že skutočne ide o druh Hippopotamus amphibius.
Najstaršia lebka moderného hrocha v Európe
Autori štúdie vysvetľujú, že táto lebka sa momentálne považuje za najstaršiu známu fosíliu moderného druhu hrocha v Európe. Objav pomáha vedcom lepšie pochopiť, ako sa hrochy do Európy dostali a ako tu žili. Výskumníci dokázali potvrdiť hypotézu, podľa ktorej sa moderné druhy hrochov dostali do Európy počas obdobia stredného pleistocénu.
Hrochy sú mimoriadne dôležitými živočíchmi nielen v rámci moderného ekosystému, no rovnako dôležitú úlohu hrali aj v dávnej minulosti Zeme. Keďže žili aj na území Európy, výskumníci tak získavajú lepšiu predstavu o tom, ako mohla Európa vyzerať počas obdobia pleistocénu, ktoré začalo pred približne 2,58-miliónmi rokov a skončilo pred 11,7-tisíc rokmi.
“Rekonštrukcia kostier dávnych cicavcov nám umožňuje získať nové dáta zo starých fosílií. Naša práca je multidisciplinárnou snahou, ktorá nám pomáha presnejšie určiť, kedy sa druh Hippopotamus amphibius po prvýkrát rozšíril naprieč Európou,” hovoria autori práce.
Pleistocén, nazývaný aj staršie štvrtohory, je významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.
