Vesmír je plný galaxií a častokrát si myslíme, že tie najväčšie z nich vytvárajú najviac nových hviezd. Ako však ukázal výskum vedcov z University of Michigan, nemusí to byť vždy pravda. Okrem normálnych galaxií poznáme ešte menšie, ktoré nazývame trpasličie galaxie. Ako ukazuje nová štúdia, tieto drobnejšie štruktúry môžu vyprodukovať podstatne viac nových hviezd.
Autori nového výskumu vysvetľujú, že trpasličie galaxie majú tiché obdobie, ktoré trvá približne 10-miliónov rokov. Počas tohto obdobia trpasličie galaxie nevytvárajú galaktický vietor odfukujúci plyn von z galaxie. Znamená to, že hviezdotvorné regióny, si dokážu udržať svoj materiál a tým pádom môže vzniknúť aj viac hviezd.
V “čistých” trpasličích galaxiách môžu vznikať naozaj gigantické hviezdy, a to s hmotnosťou od 20 až do 200-násobku hmotnosti Slnka. Astronómovia vysvetľujú, že tieto hviezdy prechádzajú gravitačným kolapsom a vznikajú z nich priamo čierne diery, namiesto toho, aby explodovali ako supernovy. Vo vyspelejších a viac znečistených galaxiách tieto hviezdy skôr explodujú. Počas týchto supernov vzniká kozmický vietor, ktorý vytlačí prach a plyn z galaxie a hviezdna formácia končí.
“Keď hviezdy explodujú ako supernovy, svoje okolie znečisťujú uvoľňovaním kovov. Z našej štúdie vyplýva, že galaxie s nízkym obsahom kovov majú 10-miliónov rokov dlhú pauzu, počas ktorej nevznikajú takzvané galaktické supervetry. Keďže sa prach a plyn drží v galaxii, znamená to, že môže vzniknúť väčšie množstvo nových hviezd,” tvrdí Michelle Jecmen, jedna z autorov štúdie.
Kde vzniká najviac hviezd?
Výskumníci v štúdii opisujú aj takzvanú “Hubblovu ladičku”. Ide o diagram, ktorý navrhol astronóm Edwin Hubble na rozdeľovanie galaxií. V rúčke ladičky sa nachádzajú najväčšie galaxie. Tie sú spravidla veľké a nachádzajú sa v nich miliardy hviezd. Zároveň ide o galaxie, ktoré už dokázali premeniť všetok svoj plyn na hviezdy. Na rozdeľujúcich sa koncoch ladičky sú špirálovité galaxie, ktoré ešte majú plyn a hviezdotvorné regióny. Na konci ladičky sa nachádzajú najmenšie a najmenej vyvinuté galaxie.
“Trpasličie galaxie majú veľa hviezdotvorných regiónov a doteraz sme nevedeli úplne pochopiť, prečo to tak je. Táto štúdia ale prináša elegantné vysvetlenie. Trpasličie galaxie vytvárajú množstvo nových hviezd preto, lebo nevypúšťajú žiaden plyn do okolitého vesmíru,” vysvetlila spoluautorka štúdie, Sally Oey.
Trpasličie galaxie majú 10-miliónov dlhé obdobie kľudu, ktoré sa podobá situácii počas kozmického úsvitu. Kozmickým úsvitom sa označuje éra len krátko po Veľkom tresku, kedy sa vo vesmíre rozsvietili prvé hviezdy. Astronómovia sa s pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu pozreli na región trpasličej galaxie Mrk 71, ktorý od nás leží približne 10-miliónov svetelných rokov. V tomto regióne našli dôkazy, ktoré podporujú túto štúdiu.
Táto práca by mohla pomôcť vysvetliť vlastnosti jedných z prvých galaxií, ktoré momentálne študuje Vesmírny teleskop Jamesa Webba.
