Učenie sa je pre nás úplne prirodzený proces. Ak sa na to pozrieme z funkčného hľadiska, ide o mechanizmus, ktorý umožňuje nášmu mozgu osvojiť si novú informáciu. Na základe tejto novej informácie vieme lepšie fungovať vo svete okolo nás.
Ak sa popálime na sporáku, nemusíme pravidelne vkladať prst do ohňa, aby sme zistili, že stále páli. Túto informáciu máme pevne ukotvenú v mozgu. Kedykoľvek sa stretneme s ohňom, vieme že by sme do neho nemali vkladať ruku. Výskumníci túto prirodzenú vlastnosť považujú za mimoriadne fascinujúcu a hoci stále nevieme ako presne funguje, aj nová štúdia vedcov z Trinity College Dublin sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako pamäť funguje.
Autori práce dokazujú, že učenie sa nastáva cez neustále prebiehajúcu formáciu nových prepojení medzi špecifickými bunkami v odlišných regiónoch mozgu. Tieto bunky vedci označujú ako engramy. Či chceme alebo nie, učíme sa neustále a tým pádom sa neustále náš mozog mení. Medzi neúmyselné formy učenia môžeme zaradiť napríklad pozeranie správ, konverzáciu s priateľmi alebo navigovanie sa v cudzom meste. Vo všetkých prípadoch náš mozog vytvára nové spomienky, ktoré v sebe obsahujú užitočné informácie.
Ak sme sa napríklad presťahovali do iného mesta, prvých pár prechádzok môže byť náročných, no po čase už si pamätáme ulice a vieme, ktorá vedie na poštu alebo do obchodu. Autori štúdie vysvetľujú, že v týchto momentoch si náš mozog rapídne vybavuje spomienky, ktoré vznikli keď sme ulicou prechádzali prvých pár razí.
Naše mozgy sa skladajú z dynamických bunečných sietí. Tie sa neustále transformujú vplyvom dospievania, starnutia, degenerácie, regenerácie, každodenného šumu a dôležitých informácií, prostredníctvom ktorých sa učíme. Engramy dokážu uchovávať informácie ktoré sme sa naučili a v prípade potreby k týmto informáciám mozog pristupuje, aby si vybavil, čo v danom momente urobiť.
“Engramy sú skupiny mozogových buniek, ktoré sa aktivujú špecifickým zážitkom. Engramy sa neustále menia, aby zakomponovali nové informácie. Keď sa engramy znovu aktivujú, náš mozog si vybaví konkrétnu spomienku a s ňou aj zážitok alebo špecifickú informáciu,” vysvetľuje doktorka Clara Ortega-de San Luis, vedúca štúdie.
Mozog potrebuje nové prepojenia, aby sa učil
V rámci novej štúdie výskumníci skúmali, ako sa zvieratá dokážu naučiť odlišný kontext a dokážu si vytvoriť asociácie medzi jednotlivými kontextmi. Vedci identifikovali dve odlišné populácie engramov pre dve odlišné spomienky. Následne monitorovali, ako učenie novej informácie ovplyvnilo prepojenia medzi engramami.
Následne demonštrovali ako mozog potrebuje nové prepojenia medzi engramami, aby sa dokázal niečo nové naučiť. Výskum teda prináša dôkazy o tom, že zmeny v prepojeniach medzi mozgovými bunkami sú s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné za ukladanie spomienok a informácií v našom mozgu.
Autori štúdie na záver dodávajú, že pochopenie bunečných mechanizmov, ktoré sa ukrývajú za našou pamäťou, nám pomáha pochopiť ako si mozog vytvára nové spomienky, alebo ako modifikuje tie, ktoré už existujú. To nám môže pomôcť pochopiť ako mozog funguje, alebo aké mechanizmy sú kritické pre spracovanie myšlienok a nových informácií.
