Výskumníci z Duke University v rámci nového výskumu dokázali po prvýkrát určiť kam sa človek pozerá, len vďaka tomu, čo počuje.
Ako autori štúdie vysvetľujú, skutočne je možné odhadnúť pohyb očí a pozíciu cieľa, na ktorý sa pozrú len vďaka zvukovému záznamu, ktorý zachytil mikrofón vo vnútri ušného kanála. Nová štúdia je výsledkom vedeckej práce, ktorá začala ešte v roku 2018. V tomto roku vedci zistili, že keď sa oči pohnú, ucho vydá mimoriadne jemný, takmer nezachytiteľný zvuk. Na základe týchto jemných zvukov dnes dokážu vedci odhaliť kam sa naše oči pozerajú.
Funguje to aj naopak. Na základe pohybu očí dokázali vedci demonštrovať, ako by znel jemný zvuk ucha. Vedúca štúdie, Jennifer Groh, verí, že tieto zvuky vznikajú, keď pohyb očí vytvorí signály, ktoré následne stiahnu buď svaly v strednom uchu alebo jemné vlásočnice vo vnútornom uchu. Stiahnutie svalov v strednom uchu pomáha tlmiť hlasné zvuky, stiahnutie vlásočníc zas pomáha zosilniť tiché zvuky. Pravá podstata týchto zvukov ale nie je úplne známa. Je možné, že tieto pohyby pomáhajú zbystriť naše zmysli.
“Predpokladáme, že tieto jemné zvuky sú súčasťou systému, ktorý dovoľuje mozgu zladiť kde sa objekty a zvuky nachádzajú, aj napriek tomu, že sa naše oči môžu pohybovať aj keď sa hlava a uši nehýbu,” vysvetľuje Groh.
Autori štúdie veria, že tento vzťah medzi zrakom a sluchom môže pomôcť vytvoriť lepšie testy sluchu. Ak má totiž každá časť ucha svoje vlastné “pravidlá”, pochopením týchto pravidiel by sme mohli zistiť, ktorá časť ucha je poškodená a spôsobuje pacientom problémy.
Kam sa naše oči pozerajú?
Výskumníci už dlhšiu dobu vedeli, že ucho funguje podobným princípom ako zrenica oka, ktorá sa rozťahuje a sťahuje s meniacimi sa svetelnými podmienkami. V prípade ucha však mozog reagoval na hlasnejšie a tichšie zvuky. Prelomovou bola spomínaná štúdia z roku 2018. Tá zistila, že rovnaké ušné mechanizmy spúšťa aj pohyb našich očí. To naznačilo, že mozog dáva informáciu ušiam o pohybe očí. V rámci novej štúdie autori zisťovali, koľko informácií môžu z týchto jemných ušných zvukov vyčítať.
Pre potreby štúdie navrhli experiment, do ktorého sa zapojilo 16 dobrovoľníkov s dobrým zrakom a sluchom. Dobrovoľníci sa pozerali na zelenú bodku na obrazovke. Bodka sa postupne po obrazovke pohybovala, pričom dobrovoľníci ju museli očami sledovať bez toho, aby pohli hlavou. Bodka sa najprv objavila v strede obrazovky, následne zmizla a objavila sa buď hore, dole, napravo, naľavo, alebo v diagonálnom smere od štartovacieho bodu. Vedci teda získali dostatok signálov pre pohyb očí horizontálnym, vertikálnym a diagonálnym smerom.
Pohyb očí zaznamenávalo snímacie zariadenie a zvuky ucha zas slúchadlá so vstavaným mikrofónom. Po analýze signálov vedci zistili, že pre každý jedinečný smer pohybu existuje vlastný signál. To im umožnilo prelomiť “ušnú šifru” a na základe výpočtov zistiť, kam presne sa oči pozerajú. Autori štúdie vo svojej práci aj naďalej pokračujú. V ďalších krokoch sa pokúsia odhaliť, či tieto jemné zvuky v uchu nejakým spôsobom ovplyvňujú naše vnímanie.
