Výskumníci z Rutgers University vo svojej štúdii zistili, že dospelí ľudia trpiaci poruchou pozornosti s hyperaktivitou, skrátene ADHD, majú až trojnásobne vyššie riziko vývoja demencie.
ADHD považujeme za poruchu správania, ktorá sa prejavuje už od útleho veku dieťaťa. Hlavnými symptómami sú narušená koncentrácia, problémy s pozornosťou, problémy s kontrolovaním impulzov, striedanie nálad či hyperaktivita. Na vývoj ADHD vplývajú najmä genetické faktory, no účinok sa zosilňuje vplyvom prostredia. Vplývať na vývoj ADHD môže napríklad fajčenie alebo pitie alkoholu počas tehotenstva, poškodenie mozgu, predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť. ADHD trpí až 7% detí školského veku.
ADHD sa najčastejšie diagnostikuje s nástupom dieťaťa do školy, kedy sa na neho kladú vyššie nároky a vyžaduje sa od neho nejaký stabilnejší výkon. V skoršom veku veľa rodičov ADHD nepostrehne, alebo symptómy prikladá chybám vo výchove. ADHD diagnostikujú klinickí psychológovia, neurológovia alebo psychiatri. Dnes poznáme aj testy na určenie ADHD.
ADHD a riziko demencie
V rámci štúdie vedci skúmali viac ako 100-tisíc starších dospelých, žijúcich v Izrael po dobu viac ako 17 rokov. Na základe tohto obšírneho monitorovania zisťovali, či majú ľudia s ADHD vyššie riziko vývoja demencie vrátane Alzheimerovej choroby.
Autori štúdie vysvetľujú, že ak vieme, či majú ľudia s ADHD vyššie riziko na vývoj určitej formy demencie, potom môžeme skúmať, či môžu toto riziko znížiť napríklad lieky alebo zmeny životného štýlu. Ak áno, potom môžeme o týchto možnostiach informovať lekárov alebo opatrovateľov a ľuďom s ADHD poskytnúť lepšie spôsoby liečby.
Autori pracovali s datasetom, ktorý zahŕňal viac ako 100-tisíc ľudí, sledovaných od roku 2003 do roku 2020. Z tohto datasetu vyčlenili ľudí s ADHD a zdravých ľudí. Následne skúmali či sa u ľudí objavili časom znaky demencie. Z tohto výskumu vyplynulo, že ľudia s ADHD majú výrazne vyššie riziko vývoja demencie. To platilo aj ak autori zohľadnili iné rizikové faktory pre demenciu, napríklad srdcovocievne diagnózy.
ADHD sa v dospelosti môže prejaviť ako neurologický proces znižujúci schopnosť kompenzovať prejavy kognitívneho úpadku v neskoršej fáze života.
“Lekári a opatrovatelia pracujúci so staršími ľuďmi by mali monitorovať ADHD symptómy a lieky s nimi spojené. Ak sa objavia známky poruchy pozornosti a hyperaktivity vo vyššom veku, odporúčame okamžite konzultovať zistenia s odborníkom,” tvrdí Stephen Levine, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci naznačujú, že liečba ADHD zahŕňajúca psychostimulanty môže pomôcť znížiť riziko demencie. Psychostimulanty v tomto smere liečia kognitívne poruchy. Toto však vedci zatiaľ nemôžu potvrdiť. So svojou prácou nekončia, v budúcich výskumoch chcú detailnejšie popísať dopad liekov na pacientov s ADHD a ako by tieto lieky mohli ovplyvniť riziko vývoja demencie.
