Predstavivosť je špecificky ľudská vlastnosť a dlho sme predpokladali, že sme jediným tvorom na Zemi, ktorý si dokáže niečo predstaviť.
Ukázalo sa, že to tak nie je. Výskumníci z Howard Hughes Medical Institute v rámci novej štúdie dokázal, že aj zvieratá majú predstavivosť. V tomto smere štúdia preukázala, že aj zvieratá si dokážu predstaviť miesta alebo objekty, ktoré nie sú priamo pred nimi. Zároveň svoju silu predstavivosti používajú na to, aby sa videli ako kráčajú cez tieto miesta, alebo si predstavia ako posúvajú objekt na určité miesto.
V rámci výskumu vytvorili zariadenie, ktoré kombinuje virtuálnu realitu a snímanie mozgu. Prostredníctvom tohto zariadenia dokázali zistiť ako potkany myslia. Ukázalo sa, že podobne ako ľudia, keď potkany zažívajú novú udalosť, v ich mozgu prebieha špecifický vzorec neurónovej aktivity. Presnejšie prebieha v hipokampe, oblasti zodpovednej za priestorovú pamäť.
Nová štúdia zistila, že potkany dokážu dobrovoľne generovať rovnaký vzorec aktivity, čím si efektívne predstavia vzdialený priestor, hoci sa tam sami nenachádzajú.
“Potkan si dokáže vybaviť určité miesto bez toho, aby naň išiel. Aj keď je jeho telo fixne na mieste, jeho myseľ môže ísť do vzdialených miest,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Chongxi Lai.
Výskumníci vysvetľujú, že schopnosť predstaviť si vzdialené miesta je základom pre pamätanie si predchádzajúcich udalostí a predpovedaní možných budúcich scenárov.
“Predstavivosť je jednou z najúžasnejších vlastností človeka. Teraz vieme, že ňou disponujú aj zvieratá a poznáme spôsoby, ako túto vlastnosť skúmať,” tvrdí spoluautor štúdie, Albert Lee.
Majú zvieratá predstavivosť?
Výskumníci využili špeciálne zariadenie, ktoré priamo prepája mozgovú aktivitu zvieraťa s externým zariadením. Cez toto zariadenie sledovali mozgovú aktivitu potkana. Zariadenie zároveň prepájalo mozgovú aktivitu s virtuálnou arénou.
Ako sme už spomenuli, hipokampus ukladá mentálne mapy minule navštívených miest. Zároveň nám pomáha predpovedať možné budúce scenáre. Ak si na niečo spomíname, vyžaduje sa, aby sa aktivoval špecifický vzorec aktivity v hipokampe. Výskumníci doteraz nevedeli povedať, či zvieratá dokážu vedome túto aktivitu ovládať.
Výskumníci umiestnili potkana do virtuálnej reality, v ktorej sa jeho pohyby premietali na 360 stupňovú obrazovku. Úlohou potkana bolo dostať sa na koniec arény a potom získal odmenu. Počas toho ako potkan prechádzal arénou zaznamenávali jeho mozgovú aktivitu. Následne vedci odpojili pohybovú platformu a odmenili potkana, ak zreprodukoval rovnakú aktivitu, ako keď prechádzal bludiskom.
Znamená to, že virtuálnu realitu ovládal len pomocou mozgovej aktivity. V druhom teste potkan ostal na mieste, no v rámci simulácie svojou mozgovou aktivitou presúval objekt do cieľa. Autori štúdie to prirovnávajú k nasledujúcej situácii: Ak sedíte v kancelárii a dostanete chuť na kávu, v mysli si predstavíte celú cestu do kuchynky a proces prípravy kávy. Podobne to funguje aj v mozgu potkana.
Vedci zistili, že potkany dokážu presne a flexibilne kontrolovať svoju mozgovú aktivitu podobne ako ľudia. Zároveň sa ukázalo, že dokážu držať myšlienku na jednom mieste prekvapivo dlho, podobne ako keď človek uvažuje o svojej minulosti.
