Medúzy sú samé o sebe pozoruhodné tvory, no ako ukázal nedávny výskum vedcov z University of Copenhagen, tieto tvory môžu byť múdrejšie, než sme čakali.
Autori výskumu v rámci experimentu demonštrovali pozoruhodnú schopnosť medúz učiť sa, na oveľa komplexnejšej úrovni, než sme mysleli, že je možné. Výsledky štúdie prekvapili, hlavne z dôvodu že medúzy typicky majú len okolo tisícky nervových buniek a žiaden centralizovaný mozog, ako to je v prípade komplexnejších organizmov. Zároveň touto štúdiou vedci menia chápanie tohto orgánu a výsledky by mohli pomôcť odhaliť záhady nášho vlastného mozgu.
Medúzy existujú na zemi už viac ako 500-miliónov rokov. To, že prežili do dnešného dňa značí obrovský evolučný úspech. Až donedávna sa považovali za pomerne jednoduché tvory s obmedzenou schopnosťou učenia sa. Táto predstava sa však môže zmeniť. Ak totiž hovoríme o schopnosti organizmu učiť sa, vo vedeckej komunite prevláda názor, že čím komplexnejší nervový systém organizmus má, tým je jeho schopnosť učiť sa lepšia. Medúzy sa považujú za jedny z prvých organizmov, u ktorých sa nervová sústava objavila. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je dodnes veľmi jednoduchá a tieto tvory nemajú mozog.
V rámci štúdie výskumníci sledovali desať rokov druh medúzy, ktorý sa považuje za jeden z najjedovatejších na svete. Pre človeka sú smrteľné, no vedcov zaujali nielen z tohto dôvodu. Dekádu dlhý výskum dokázal, že tieto tvory sú múdrejšie, než sme predpokladali.
“Dlhú dobu sa verilo, že medúzy dokážu len tú najjednoduchšiu formu učenia, napríklad zvyknúť si na určitý druh neustálej simulácie, napríklad ak neustále počujú určitý zvuk, alebo stále cítia určitú formu dotyku. Ukázalo sa však, že sa môžeme mýliť. Ich schopnosť učiť sa je oveľa pokročilejšia a čo je pozoruhodnejšie, zdá sa, že sa medúzy dokážu učiť aj zo svojich chýb. Vďaka nim neskôr menia svoje správanie,” vysvetľuje Anders Garm, jeden z autorov výskumu.
Pozoruhodná schopnosť učiť sa na základe odlišných podmienok
Schopnosť vnímať svet okolo, spoznať svoje chyby a na základe toho sa správať inak považujeme za najpokročilejšie vlastnosti nervovej sústavy. V podstate by sme toto správanie mohli zhrnúť ako schopnosť zapamätať si naše zážitky, či už pozitívne alebo negatívne a na základe toho sa ďalej učiť.
V rámci štúdie vedci preskúmali druh Tripedalia cystophora. Ide o drobnučkú medúzu, nie väčšiu ako necht. Okrem svojej inteligencie sa vyznačuje fantastickou vizuálnou sústavou, pozostávajúcou z 24 očí. Tieto medúzy lovia v mangrovníkových močiaroch drobnú korisť. Keď sa pomaly blížia ku koreňom mangrovníka, kde žije ich korisť, v určitom bode sa musia otočiť a odplávať preč. Ak by sa otočili príliš skoro, žiadnu korisť nechytia. Ak sa otočia neskoro, hrozí že sa na koreňoch zrania. Pre tieto tvory je teda dôležitý odhad vzdialenosti.
Medúzy dokážu odhadnúť vzdialenosť na základe kontrastu koreňa a okolitej vody. Problém je, že kontrast je každým dňom iný, podľa počasia a iných faktorov. Výskumníci zistili, že medúza sa každý deň učí rozoznávať kontrast na základe pokusov lovu, ktoré neuspejú.
Výskumu sa podarilo zistiť aj kde sa táto forma učenia v medúzach odohrávala. V nasledujúcich krokoch budú skúmať presné zmeny, ktoré sa odohrávajú v nervových bunkách spojených s touto pokročilou formou učenia. Následne sa pokúsia zistiť, či sa táto forma aktivity spája len s medúzami, alebo ju možno nájsť aj v iných živočíchoch. To by nám mohlo pomôcť odhaliť ako pamäť skutočne funguje.
