Každá štúdia tvrdí, že z globálneho otepľovania sa už stal problém, ktorý nemôžeme ďalej ignorovať. Nasledujúce desaťročie je podľa expertov kľúčovým v boji proti klimatickým zmenám a ak sa nám nepodarí udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňov Celzia, tak ako hovorí Parížska dohoda, potom by sme mohli čeliť drastickým a možno aj permanentným zmenám.
Štúdie zameriavajúce sa na predpovedanie budúcnosti neprichádzajú s o nič lepšími odhadmi. Momentálne kráčame po ceste, ktorá vedie k pohoreniu v cieľoch stanovených Parížskou dohodou. Výskumníci z inštitútu IIASA vo svojej novej štúdii vysvetlili, že ak chceme znížiť emisie oxidu uhličitého na nulu, potrebujeme prísť s naozaj ambicióznym plánom.
Ambiciózna technológia
Našťastie existuje niekoľko projektov, ktoré majú potenciál zachrániť našu planétu. Sú to systémy, ktoré by dokázali sťahovať oxid uhličitý priamo z atmosféry. V rámci štúdie preskúmali dva systémy na odchyt CO2, systém CDR (pozn. redakcie: Carbon Dioxide Removal) a DACCS (pozn. redakcie: Direct Air Capture of CO2 with Carbon Capture and Storage).
Systém DACCS zachytáva oxid uhličitý tak, že vzduch preháňa cez chemické rozpúšťadlá, ktoré dokážu zachytiť oxid uhličitý. Následne tento skleníkový plyn ukladajú pod povrch planéty. Ako sme už spomínali, obe technológie majú potenciál, no či dokážu reálne našu planétu zachrániť ostáva otvorenou otázkou.
Štúdia sa zameriava na to, ako efektívne by technológie odstraňovania oxidu uhličitého z atmosféry boli na základe odlišných scenárov a zákonov krajiny. Autori štúdie zdôrazňujú, že aj s novými technológiami na odchyt oxidu uhličitého by mala Parížska dohoda stále platiť a otepľovanie by sa malo obmedziť na 1,5 stupňov Celzia.
Autori zistili, že ak by sme uplatnili technológie na odchyt oxidu uhličitého, dokázali by sme dosiahnuť teplotných cieľov stanovených ešte pred Parížskou dohodou. Ak ale chceme udržať teploty na 1,5 stupňoch Celzia, potom musia krajiny zmeniť svoj prístup k vypúšťaniu emisií do atmosféry. Použitie technológie na odchyt oxidu uhličitého ich nezachráni. Krajiny by aj s touto technológiou mali efektívne uplatniť legislatívu a regulácie na obmedzenie otepľovania.
Ak sa nepodarí vyvinúť efektívnu technológiu na odchyt oxidu uhličitého, prísne regulácie sú nevyhnutné, ak chceme držať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia.
Boj s globálnym otepľovaním nie je „fér“
Autori zároveň poukazujú na to, že použitie technológií na odchyt CO2 nie je vo svojej podstate férové a ani nebude. Znamená to, že vyspelé krajiny budú musieť stále zavádzať prísnejšie regulácie emisií. Menej vyvinutým krajinám táto technológia pomôže aj bez výraznejších regulácií. Najvyspelejšie krajiny sveta totiž prispievali ku globálnemu otepľovaniu od počiatkov priemyselnej revolúcie. Ani odchyt CO2 nedokáže kompenzovať tento emisný „dlh“.
„Naša práca ukázala, že nové technológie na odchyt CO2 môžu pomôcť zachrániť našu planétu, no nie sú magickou pilulkou. Na odvrátenie globálneho otepľovania stále potrebujeme aby konali hlavne vyspelé krajiny a neexistuje prakticky žiadne miesto na kompromis,“ tvrdí vedúci štúdie, Matthew Gidden.
Odchytávanie oxidu uhličitého z atmosféry je ambiciózny plán, ktorý môže fungovať a môže pomôcť, no nejde o zázračný liek, ktorý vyrieši všetky problémy. K problému globálneho otepľovania sa musíme postaviť s potrebnou vážnosťou.
