Ľadovec Thwaites v prebiehajúcom globálnom otepľovaní hrá mimoriadne dôležitú úlohu. Ak by sa totiž celý roztopil, vyvolal by výrazné zvýšenie hladín morí a oceánov.
Práve zvyšovanie hladín sa považuje za jednu z najväčších hrozieb globálneho otepľovania. Už dnes sa pobrežné komunity pripravujú na najhorší scenár a pokúšajú sa čo najviac znížiť riziká, ktorým čelia. Ľadovec Thwaites je pre svoju dôležitosť neustále monitorovaný. Výskumníci z British Antarctic Survey v rámci novej štúdie po prvýkrát zmapovali povrch pod ľadovcom, čo by nám malo pomôcť lepšie pochopiť ako sa Thwaites vplyvom globálneho otepľovania mení.
Pozorovania odhalili, že sa pod ľadovcom nachádza menej sedimentov, než výskumníci očakávali. Sedimenty v tomto prípade umožňujú rýchlejší sklz ľadovca, čo prirovnávajú k šmýkaniu sa na blate. Autori výskumu však priniesli mapu všetkých „kĺzavých oblastí“. Na základe tejto mapy budú môcť v budúcnosti lepšie sledovať vývoj ľadovca Thwaites.
Od roku 1990 ľadovec ustúpil o približne 14 kilometrov. Ako autori vysvetľujú, väčšina ľadovca sa nachádza pod hladinou mora a je citlivá na prudkú a nezvratnú stratu ľadu. V najhoršom možnom prípade by mohol ľadovec Thwaites prispieť k zdvihnutiu hladín vody až o pol metra za obdobie niekoľkých storočí.
Detailný model
Mapu pôdy pod ľadovcom sa vedcom podarilo získať vďaka vzdušným prieskumom. Pomocou radarovej technológie a meraní drobných rozdielov v gravitácii a magnetizme dokázali nahliadnuť pod ľad a vytvoriť 3D model pôdy, na ktorej je ľadovec uložený. Zároveň zistili aj kompozíciu jednotlivých hornín.
„Pozorovania zo vzduchu boli pre náš výskum kľúčovými. Na ľadovec sa pozrelo niekoľko špecifických inštrumentov a všetky poskytli jedinečné dáta, ktoré nakoniec vytvorili celistvý obraz. Vďaka nim sme dokázali vytvoriť detailnú mapu geológie pod ľadovcom,“ vysvetľuje doktor Tom Jordan, vedúci štúdie.
Výskumníci sa zároveň dokázali vrátiť v čase, približne 100-miliónov rokov do minulosti. Ide o obdobie, kedy ľadovec ešte neexistoval a Nový Zéland sa od Antarktídy odtrhol. Ako sme už naznačili, vedci očakávali že objavia viac sedimentu. Základňa ľadovca Thwaites sa nachádza hlboko pod morskou hladinou, čo malo viesť k ukladaniu hustej vrstvy sedimentu. Podobnú analýzu vykonali aj u iných antarktických ľadovcov a v týchto prípadoch sa na spodku hrubá vrstva sedimentu nachádzala.
Pozorovania však ukázali, že len pätinu pôdy pod ľadovcom tvoria usadené horniny. Tie sa nachádzajú vo vrstvách v hĺbke medzi 80 a 200 kilometrov pod povrchom. Na dĺžku majú tieto vrstvy približne 30 km. Zvyšok základne tvoria iné typy hornín. Vedci predpokladajú, že kedysi boli vrstvy usadených hornín väčšie, no pohyb ľadovca tieto vrstvy doslova zomlel.
Výskumníci zatiaľ nevedia ako geológia povrchu ovplyvní evolúciu ľadovca. Výskumníkom však poskytli naozaj bohatý model, ktorý by mohol v budúcich simuláciách priniesť oveľa presnejšie údaje.
