Vedci z University of West Australia v rámci výskumu v Egypte a Sudáne odhalili rozsiahlu sieť stien, ktoré sa tiahnu pozdĺž rieky Níl. Výskum naznačuje, že nílske hrádze sú o 2500 rokov staršie ako doteraz najstaršie štruktúry objavené na Žltej rieke v Číne. Zároveň ide o najstaršiu formu hydraulickej techniky, akú sa vedcom podarilo objaviť.
V rámci výskumu archeológovia zmapovali viac ako tisíc kilometrov Údolia Nílu a na základe toho určili časovú os konštrukcie hrádzí. Tým získali lepšiu predstavu o tom, kto hrádze postavil a prečo. Na základe satelitných snímkov odhalili viac ako 1300 hrádzí, ktoré sa nachádzali medzi prvým kataraktom Nílu v južnom Egypte a štvrtým kataraktom v Sudáne. Katarakt je označenie pre druh nízkeho stupňovitého vodopádu.
🔍 A team of international researchers says a vast network of stone walls along the River Nile in Egypt and Sudan reveal an ancient form of hydraulic engineering and shed light on the ancient connections between Nubia and Egypt 🌍📜💧🌾 #UWA #UWAResearchhttps://t.co/XlHBCX80I9 pic.twitter.com/gw9yz9Z6Cx
— UWA (@uwanews) June 13, 2023
Dnes sa stovky hrádzí nachádzajú ponorené v nádrži hrádze neďaleko mesta Aswán. Tieto hrádze boli objavené v 19. storočí a niektoré vzdušné fotografie vyfotili piloti britského Kráľovského letectva v roku 1934. Množstvo ďalších hrádzí našli archeológovia po vysušení kanálov rieky Níl, vplyvom klimatických zmien v minulosti. Rôzne metódy odhalili, že niektoré hrádze vznikli pred viac ako 3-tisíc rokmi.
„Steny hrádze zachytili úrodné bahno počas každoročných záplav. Ľudia tak mohli pestovať plodiny na získanej pôde bez umelo vytvoreného zavlažovania. Prvé projekty vznikli ešte keď v oblasti žili pôvodní obyvatelia Núbie,“ tvrdí doktor Matthew Dalton, vedúci novej štúdie.
Výstava hrádzí prebiehala dodnes
Ďalšie hrádze postavili Egypťania. Výstavba hrádzí začala pred 3-tisíc rokmi a pokračovala až do 70. rokov minulého storočia. Na území ktoré obyvatelia získali postavením hrádzí sa pestujú plodiny dodnes. Okrem samotných hrádzí archeológovia našli aj väčšie kamenné steny pozdĺž Nílu. Niektoré dosahovali hrúbku päť metrov a dĺžku 200 metrov. Autori štúdie predpokladajú, že tieto steny mali pomôcť usmerniť tok rieky a pomôcť ľuďom k lepšej navigácii.
„Táto neuveriteľne stará hydraulická technológia umožnila ľuďom pestovať jedlo a prežívať v náročnom prostredí už viac ako 3-tisíc rokov,“ tvrdí Dalton.
Dalton tvrdí, že tieto hrádze prepájali kráľovstvá Egyptu a Núbie. Okrem transportu ľudí mohli pomôcť aj pri transporte tovaru alebo aj armád.
Níl bol mimoriadne dôležitou riekou v starovekom Egypte. Štúdia z minulého roka ukázala, že pred približne 4-tisíc rokmi mala rieka vetvu, ktorá sa nazývala Chufu a pomáhala Egypťanom preniesť stavebný materiál z lomu prakticky hneď vedľa pyramíd. O existencii tejto dávno stratenej vetvy sa vedci dozvedeli prostredníctvom peľových zrniek.
V rámci tejto štúdie vedci preskúmali vývoj viac ako 60 druhov rastlín, ktoré sa nachádzali pozdĺž záplavovej oblasti. Ich rast alebo zánik vedcom naznačoval, ako sa menila hladina vody v rozmedzí 8-tisíc rokov. Ukázalo sa hlavne to, že hladina vetvy Chufu počas Afrického vlhkého obdobia výrazne vzrástla a udržala sa aj po konci tohto obdobia. V istom období mohla byť vetva až tak rozsiahla, že sa končila pri Sfinge.
