SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako Egypťania prenášali obrovské kamenné bloky k rozostavanej pyramíde? Štúdia ukázala, že mali takúto pomoc

Oblasť Gízy v súčasnosti vyzerá úplne inak a transport viac ako 2-miliónov kamenných blokov by bol mimoriadne náročný, ak nie nemožný.

Staroveké pyramídy v Gíze, teda najväčšia z nich – Chufuova pyramída, je jedným zo siedmych divov sveta. Jej výstavba začala pred približne 4 500 rokmi a dodnes sa presne nevie, ako ju dokázali starovekí Egypťania postaviť. Medzi najväčšie nejasnosti patria obrovské stavebné kamene – teda presnejšie to, ako ich dokázali preniesť na stavenisko, vysvetľuje portál IFL Science.

V rámci nového výskumu sa vedcom podarilo objaviť dávno stratenú vetvu Nílu, ktorá Egypťanom pri stavbe Veľkej Chufuovej pyramídy pomohla. Trojica stavieb je v súčasnosti obklopená pieskom a breh rieky sa nachádza približne 8 km od nich, čo je pomerne veľká vzdialenosť, obzvlášť ak ide o transport obrovských kameňov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Kedysi dávno pred približne 4-tisíc rokmi však existovala vetva rieky Níl, ktorá sa nazývala Chufu a už dlhú dobu odborníci predpokladali, že išlo o životne dôležitú štruktúru pre celý Egypt. Táto časť rieky zároveň slúžila na transport stavebného materiálu na stavenisko, pretože tiekla prakticky hneď vedľa pyramíd v Gíze. Dozvedeli sa o nej štúdiou peľových zrniek v záplavovej oblasti neďaleko pyramíd.

Presnejšie vedci sledovali vývoj viac ako 60 druhov rastlín nachádzajúcich sa pozdĺž záplavovej oblasti. Ich rast alebo zánik vedcom naznačoval, ako sa menila hladina vody v rozmedzí približne 8-tisíc rokov. Ukázalo sa hlavne to, že hladina časti Chufu počas Afrického vlhkého obdobia výrazne vzrástla a udržala sa aj po konci tohto obdobia.

Ako sa Egypťanom podarilo dostať materiál k pyramídam?
Zdroj: PNAS (Hader Sheisha et. al.)

Africké obdobie vlhka je obdobím počas období neskorého pleistocénu holocénu, kedy bola Afrika o čosi vlhkejšia, než je tomu dnes. Veľká časť Sahary bola pokrytá trávou, stromami či jazerami. Čo sa však týka časti Chufu, hladina vody ostávala relatívne vysoko až do postavenia pyramíd, čo umožnilo robotníkom splaviť rieku a po nej preniesť materiál tam, kde ho potrebovali.

Transport po vode

Vedci v rámci svojho výskumu naznačujú, že v istom období mohla byť Chufu tak rozsiahla, že končila až pri Sfinge. Podarilo sa im odhaliť spôsob, akým bol materiál transportovaný k pyramídam, no stále ostáva záhadou, ako sa starovekým Egypťanom podarilo tieto stavby postaviť. Pôvodne mala najväčšia z pyramíd výšku 146 metrov a skladala sa z 2.3-miliónov obrovských kamenných blokov. Celková váha stavby sa odhaduje na šesť miliónov ton. Kamenné bloky sa podarilo Egypťanom nielen uložiť na seba, no zároveň vytvoriť vo vnútri pyramídy bludisko chodieb a hrobiek.

Pyramída Khufu, ktorá je najväčšia z trojice pyramíd, bola viac ako 3.8-tisíc rokov najväčšou stavbou na svete. Gréci dlhú dobu predpokladali, že pri konštrukcii pyramíd Egypťania využívali otrockú silu, no neskôr boli objavené pracovné tábory. Tento objav naznačuje, sa na stavbe podieľali tisíce pracovníkov, ktorí museli na stavbe pracovať zo zákona.

Experiment zároveň ukázal, že ak by na stavbe pracovalo približne 3 500 robotníkov, tí by dokázali Veľkú pyramídu v Gíze postaviť za približne 27 rokov. Experiment sa snažil čo najvernejšie replikovať podmienky a nástroje, ktoré existovali v dobe starovekého Egypta.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close