Mariánska priekopa je s hĺbkou takmer 11 kilometrov najhlbším miestom na Zemi. Vieme, že aj v tak extrémnej hĺbke môže existovať život.
Výskumníci sa držia pravidla, že ak je niekde život, potom musí existovať niečo, čo ho reguluje. V tomto prípade ide o vírusy, tvrdia vedci z American Society for Microbiology. V hĺbke takmer 9 kilometrov objavili nový vírus, ktorý infikuje a rozmnožuje sa v baktériách. Ide o takzvané baktériofágy, podľa vedcov najrozšírenejšiu formu života na planéte. Tento vírus však môže byť celkovo najhlbším fágom, aký žije v našich oceánoch.
Nový vírus infikuje baktérie Halomonas, ktoré žijú v usadeninách z hydrotermálnych ventilov, otvorov na dne morí a oceánov, ktoré uvoľňujú prúdy teplej vody. Výskumníci vírus analyzovali a výsledky poukazujú na nový Virály rod v hlbokom oceáne. Zároveň však získavajú aj pohľad na evolúciu, genetické vlastnosti a diverzitu vírusov žijúcich v extrémnych hĺbkach.
V rámci tejto práce vedci narábali so vzorkami, ktoré zozbieral morský virológ Yu-Zhong Zhang. Ten hľadá a skúma mikrobiálny život v extrémnych podmienkach. Tentokrát ho výskum zaviedol do Mariánskej priekopy, no mikróbom sa venoval aj v polárnom prostredí.
Nový vírus vedci identifikovali ako vB_HmeY_H4907. Svojou štruktúrou sa tento vírus podobá na svojho hostiteľa. Počas výskumu vedci objavovali nové stratégie, pomocou ktorých sa vírusom darí prežiť v drsnom, nehostinnom a izolovanom prostredí. V tomto prípade sledovali aj ako sa vírus vyvíjal spolu so svojim hostiteľom.
Vírusy v hlbinách Mariánskej priekopy
Nový vírus infikuje baktériu a rozmnožuje sa v nej. Vedci podotýkajú, že tento vírus typicky baktériu nezabíja. Žije v nej a keď nastane delenie baktérie, virálny genetický materiál sa taktiež kopíruje a predáva sa potomkom.
„Nový vírus je lyzogénny, čo znamená, že napadne a replikuje sa vo vnútri svojho hostiteľa, ale zvyčajne bez zabitia bakteriálnej bunky. Keď sa bunka delí, vírusový genetický materiál sa tiež skopíruje a odovzdá ďalej.“, vysvetľujú výskumníci.
Vírusy dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach, napríklad zamrznuté v ľade. Momentálne sa vedci obávajú roztápajúceho sa permafrostu v severnejších oblastiach, pretože roztopením ľadu sa môže do prostredia uvoľniť množstvo nových vírusov. Ani tie však nedokážu zatiaľ infikovať komplexnejšie organizmy.
Pri nových vírusoch je však vždy riziko, že buď napadnú zvieratá a ľudí, alebo postupne na nás preskočia. Naše imunitné systémy sa s podobnými vírusmi ešte nestretli, je preto otázke ako by na ne reagovali. V najhoršom dôsledku môže nový vírus vyvolať mimoriadne smrteľné ochorenie. Výskumníci prízvukujú že hoci tam riziko je, nie je dôvod na paniku.
Niekoľko prastarých vírusov sa im podarilo prebudiť v laboratórnych podmienkach a tieto vírusy dokázali infikovať jednoduché organizmy. Zatiaľ však nie je známe, či sa vôbec v reálnych podmienkach dokážu prebudiť a ako si na nové prostredie budú zvykať. Tieto zamrznuté vírusy žili aj pred desaťtisícmi rokmi a rovnako ako sú pre nás cudzie, je pre nich cudzia aj dnešná Zem.
