Výskumníci z IBS Center for Climate Physics približujú štúdiu publikovanú v Science, ktorá hovorí o drastickej klimatickej zmene, ktorá ovplyvnila životy našich predkov, jedných z prvých Európanov.
Pred približne 1.12 miliónmi rokov nastalo mimoriadne výrazné ochladenie v severnom Atlantiku, na čo reagovalo aj podnebie vtedajšej Eurázie. Zmenili sa nielen teploty, ale aj dostupné rastlinné a živočíšne zdroje. Predpokladá sa že Homo erectus, inak aj človek vzpriamený, opustil Afriku a presťahoval sa do centrálnej Eurázie pred približne 1.8-miliónmi rokov. Odtiaľ prešiel do západnej Európy a pred približne 1,5-miliónmi rokov naši predkovia osídlili Pyrenejský polostrov.
Naši predkovia obľubovali miernejšie podmienky, ktoré našli aj v južných častiach Európy. Netrvalo dlho a v týchto oblastiach sa človek vzpriamený usídlil natrvalo. To dokázali aj objavené fosílie a iné artefakty. Výskumníci však z predchádzajúcich štúdií a klimatických modelov vedia, že pred približne 1,2-miliónmi rokov sa začali glaciálne cykly v Európe zintenzívňovať. Znamená to, že sa čoraz častejšie striedali mierne podmienky s výraznými poklesmi teplôt a ľadovými dobami.
Nie je jasné, ako dlho naši predkovia Európu obývali, než ich postihli zhoršujúce sa klimatické podmienky. Do novej štúdie sa zapojili experti na peľ, oceánológovia, archeológovia, antropológovia a experti na klimatické modely. V rámci práce odobrali vzorky sedimentov z východnej časti Atlantického oceánu a za pomoci klimatického modelu a modelu sledujúceho obydlia našich predkov sledovali, ako klimatické modely vplývali na sťahovanie prehistorických komunít.
Vyhnali ich nízke teploty
Výskumníci v rámci štúdie zistili, že pred približne 1,12-miliónmi rokov teploty severného Atlatického oceánu odrazu klesli o závratných 7 stupňov Celzia.
„Vnímame to ako masívne ochladenie, ktoré sa odohralo v poslednej fáze glaciálneho cyklu. Hovoríme o období, kedy sa kontinentálne ľadovce rozpadli a uvoľnili obrovské množstvo vody do oceánu. To spôsobilo zmeny v cirkulácii vody a expanziu morského ľadu smerom na východ,“ vysvetľuje profesor Chronis Tzedakis, jeden z autorov novej štúdie.
Dôkazy o ochladení priniesli aj vzorky dávneho peľu. Rieky a vietor prenáša jemné čiastočky peľu do oceánu, kde sa následne usádzajú na dne. Výskumníci sa k týmto usadeninám dostali a po analýze sa ukázalo, že oblasť západnej Európy sa stala po ochladení nehostinným polopúštnym regiónom,“ tvrdí vedúci štúdie, doktor Vasiliki Margari.
V ďalšom kroku štúdie vedci zisťovali, ako mohli na toto drastické ochladenie reagovať naši predkovia. Na to využili nový druh simulácií, v ktorých využili dáta z klimatických modelov ako základ pre sledovanie zmien v osídlení Európy našimi predkami.
„Keď sme simulácii poskytli všetky relevantné dáta, mohli sme vidieť, aké prostredia boli vhodné pre prvých Homo erectus a ktoré nie. Zistili sme, že vo veľa regiónoch južnej Európy by človek vzpriamený prežiť nedokázal,“ tvrdí Axel Timmermann.
Výskumníci tvrdia, že ochladenie trvalo približne 4-tisíc rokov. V oblastiach Európy sa však nenašli kamenné nástroje z obdobia nasledujúcich 200-tisíc rokov. To naznačuje, že odsťahovanie sa z Európy trvalo dlhšie.
