Výskumníci z University of Vienna vyšetrujú hrobku egyptskej kráľovnej Meret-Neith, ktorá bola v roku 3000 pred Kristom najmocnejšou ženou krajiny. V rámci nového výskumu vedci objavili v hrobke unikátny artefakt, ktorý potvrdzuje jej vysoké postavenie – 5-tisíc rokov starú fľašu vína.
Okrem vína našli v hrobe množstvo ďalších darov. Archeológovia predpokladajú, že Meret-Neith mohla byť prvou faraónkou starovekého Egypta a predchodkyňou kráľovnej Hatshepsut. Archeologické výskumy hrobky sa začali len nedávno. Meret-Neith bola faraónkou prvej egyptskej dynastie. Zároveň bola jedinou, ktorá mala vlastnú monumentálnu hrobku na prvom kráľovskom cintoríne Abydos.
Archeológovia na základe všetkých týchto faktorov usudzujú, že Meret-Neith musela byť najvplyvnejšou ženou svojej doby. Vedci špekulujú, že mohla byť prvou faraónkou v starovekom Egypte a predchodkyňou kráľovnej Hatshepsut z 18. dynastie. Jej pravá identita ale ostáva záhadou. V hrobke archeológovia objavili stovky veľkých nádob na víno. Niektoré sa zachovali veľmi dobre a dokonca boli aj zapečatené. V sebe ukrývali ostatky 5-tisíc rokov starého vína. Okrem darov vedci v hrobke objavili aj nápisy. Tie prezrádzali, že Meret-Neith zodpovedala centrálnym vládnym úradom, napríklad kráľovskej truhlici.
Prvá egyptská faraónka
Okrem samotnej kráľovnej sa v oblasti nachádzajú hrobky 41 služobníkov. Pohrebná komora kráľovnej bola postavená z nepálených tehál, hliny a dreva. Archeológovia zvolili mimoriadne opatrné výkopové postupy. Vďaka nim dokázali odhaliť, že stavba hrobky prebiehala v niekoľkých fázach a pomerne dlho. Nové nálezy spolu so staršími dôkazmi napádajú hypotézu, podľa ktorej boli ľudské obety súčasťou kráľovského pohrebu počas prvej dynastie. Túto hypotézu naznačovali staršie výskumy, no nikdy sa ju nepodarilo dokázať.
Autori výskumu spolupracujú s niekoľkými ďalšími vládnymi a vedeckými inštitúciami. V ďalších výskumoch prinesú ešte viac poznatkov ohľadom Meret-Neith a prvej dynastie Egypta. Či bola Meret-Neith prvou egyptskou faraónkou je zatiaľ otázne. Nasvedčuje tomu niekoľko oficiálnych záznamov, no finálny verdikt ešte visí vo vzduchu. Meret-Neith alebo Merneith znamená v preklade “Milovaná Neithom”. Neith bola jednou z prvých bohýň starovekého Egypta. Bola bohyňou vesmíru, osudu, múdrosti, ale aj matiek, pôrodov, lovu a vojny.
Objavujú sa aj dôkazy, podľa ktorých mohla byť Meret-Neith pravnučkou úplne prvého egyptského faraóna menom Narmer. Vedci považujú Narmera za zjednotiteľa Egyptu a zakladateľa prvej dynastie a tým pádom aj prvého egyptského faraóna. Predpokladá sa, že Narmer začal vládnuť niekedy medzi rokmi 3273 až 2987 pred Kristom.
Hrobku Meret-Neith objavil v roku 1900 britský egyptológ Sir Flinders Petrie. Kvôli povahe hrobky Flinders Petrie predkopladal, že musela patriť dovtedy neznámemu faraónovi. Ako sme už spomenuli, okrem samotnej hrobky faraónky Meret-Neith sa v blízkosti nachádza najmenej 41 ďalších hrobiek pre služobníctvo. To malo faraónovi, v tomto prípade faraónke, slúžiť aj v posmrtnom živote.
