Výskumníci z University College London vo svojej novej práci dokazujú, že pred približne miliónom rokov sa podnebie južnej Európy výrazne ochladilo. Toto ochladenie mohlo predčasne ukončiť život prvej populácie našich predkov, ktorí sa do Európy dostali.
Toto extrémne ochladzovanie posunulo podnebie pod hranicu toho, čo dokázali prví ľudia tolerovať, preto boli nútení Európu opustiť. Tí, ktorí to nedokázali, jednoducho uhynuli. Doteraz najstaršie ostatky človeka v Európe vedcom naznačili, že človek prišiel na toto územie z oblasti juhozápadnej Ázie pred približne 1,4-miliónmi rokov. V tej dobe bola Európa väčšinu času teplá, no objavovali sa aj chladnejšie obdobia. Výskumníci však predpokladali, že keď človek do Európy prišiel, dokázal prežiť niekoľko klimatických cyklov a prispôsobil sa na stále náročnejšie podmienky.
„Náš objav napáda predstavu o tom, že keď človek prvýkrát prišiel do Európy, tak tam už ostal nastálo,“ tvrdí profesor Chronis Tzedakis, jeden z autorov výskumu.
V rámci novej štúdie paleoklimatológovia analyzovali chemickú kompozíciu morských mikroorganizmov a taktiež obsah peľu, ktorý získali zo sedimentárneho jadra kúsok od portugalského pobrežia. Výsledky analýz vedcom odhalili stopy drastického ochladenia, pričom teplota oceánu mohla v tomto období klesnúť pod 6 stupňov Celzia. Výskumníci poukazujú na to, že ochladenie pred 1,1-miliónmi rokov možno prirovnať k najťažším obdobiam posledných ľadových dôb.
„Ochladenie v takej miere muselo na drobné skupiny lovcov-zberačov vyvinúť obrovský tlak. Naši predkovia v tej dobe nemali vyvinuté adaptácie na takéto podmienky, napríklad tukovú izoláciu. Zároveň ešte nevedeli vytvárať oheň, oblečenie alebo úkryt,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Nick Ashton.
Príliš nehostinné pre našich predkov
Aby vedci získali lepšiu predstavu o tom ako táto zmena ovplyvnila človeka, vytvorili pomocou superpočítača Aleph simuláciu vtedajšieho podnebia. Na základe klimatickej simulácie a fosílnych dôkazov ľudskej okupácie v oblasti juhozápadnej Eurázie výskumníci vytvorili model ľudského habitatu. Tento model ukázal, aké vhodné bolo pre našich predkov prostredie, v ktorom žili.
Výskum ukázal, že pred približne 1,1-miliónmi rokov sa počasie okolo stredomorskej oblasti stalo príliš drsné pre našich predkov. Oblasť Iber, no všeobecnejšie celá južná Európa, počas obdobia skorého pleistocénu obývaná nebola. Nasvedčuje tomu aj nulový výskyt kamenných nástrojov a ľudských ostatkov v období nasledujúcich 200-tisíc rokov. Vedci teda tvrdia, že v určitom momente naši predkovia Európu opustili.
„Na základe našich zistení naznačujeme, že ľudia mohli Európu opäť kolonizovať v období pred približne 900-tisíc rokmi. Išlo o odolnejších ľudí, ktorí boli prispôsobení buď evolučne alebo správaním,“ tvrdí Chris Stringer, spoluautor štúdie.
Výskumníci tvrdia, že keď sa ľudia do Európy vrátili, boli už prispôsobení na tvrdšie podmienky. Novozískané vlastnosti im umožnili adaptovať sa na neustále sa zhoršujúce podmienky a ľadovú dobu.
