Denne urobíme množstvo rozhodnutí. Od tých zdanlivo nepodstatných, ako čo si dáme na obed, čo si večer pozrieme, až po tie dôležité, ktoré by mohli ovplyvniť našu prácu alebo súkromný život. To ako sa rozhodujeme a ako je mozog organizovaný tak, aby nám pomohol urobiť rozhodnutia je jednou z najväčších otázok vedy.
Výskumníci z Harvard Medical School vo svojej novej práci priniesli nové poznatky, ktoré by nám mohli pomôcť túto záhadu vyriešiť. Zamerali sa na to, ako neuróny v mozgu komunikujú počas rozhodovania a ako existujúce prepojenia medzi nimi môžu myš utvrdiť vo svojom rozhodnutí. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá kombinuje štrukturálnu, funkčnú a behaviorálnu analýzu na lepšie pochopenie toho, ako konexie medzi neurónmi podporujú naše rozhodovanie.
“To ako sú neuróny prepojené medzi sebou v oblastiach mozgu dôležitých pre rozhodovanie nie je veľmi dobre pochopené,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Wei-Chung Allen Lee.
Ako sme už naznačili, v rámci štúdie vedci pracovali s laboratórnymi myšami. Tie mali jednoduchú úlohu, zvoliť si smer v bludisku, ktorý by ich doviedol k odmene. Tu sa ukázalo, že rozhodnutie myši ísť doprava alebo doľava aktivovalo sekvenčné skupiny neurónov a potlačilo funkciu tých neurónov, ktoré sa spájali s opačnou voľbou. Autori štúdie sa domnievajú, že mozog nám môže pomôcť utvrdiť sa v určitej voľbe tým, že jednoducho vypne neuróny, ktoré sú proti tejto voľbe.
“Bežné výskumy umiestnia myš do virtuálnej reality a zaznamenávajú aktivitu mozgu počas rozhodovania. Našim cieľom ale bolo jasne popísať prepojenia medzi neurónmi mozgu. Na dosiahnutie tohto cieľa sme sa opýtali jednoduchú otázku: Aké neuróny medzi sebou komunikujú a ako sú tieto neuróny organizované do sietí?” vysvetľuje Lee.
Potlačenie nezvolených rozhodnutí
Nová štúdia sa zameriavala na región mozgu, ktorý označujeme ako temenný lalok. Tento mozgový región dostáva a spracúva informácie z viacerých zmyslov a pomáha robiť rozhodnutia. Hľadali jednoduché pravidlá konektivity neurónov, ktoré by vedcom pomohli pochopiť ako náš mozog prepočítava všetky premenné a nakoniec sa rozhoduje.
Myši umiestnili do virtuálnej reality a ukázali im jednoduché bludisko v tvare písmena T. Ešte niekoľko sekúnd pred začatím bludiska dostala myš nápovedu. Tá jej prezradila, či odmena bude na ľavej alebo pravej strane bludiska.
Ukázalo sa, že ak myš odbočila doprava, aktivovala sa špecifická sada neurónov. Tieto neuróny zároveň aktivovali ďalšie inhibičné neuróny, ktoré potlačili aktivitu tých neurónov, ktoré podporovali rozhodnutie ísť doľava.
Autori štúdie vysvetľujú, že keď už sa pre niečo rozhodneme, tieto inhibičné mechanizmy nám pomáhajú utvrdiť sa v našom rozhodnutí tým, že potlačia aktivitu neurónov, ktoré pracujú s alternatívnymi rozhodnutiami. To môže byť podporný mechanizmus, ktorý zabraňuje zmenám v rozhodnutí.
Vedci chcú v ďalších štúdiách zistiť, či podobné princípy fungujú aj v ľudskom mozgu. Domnievajú sa však, že tieto mechanizmy by mohol mať aj náš mozog.
