Supernova SN 1987A je najznámejšou a najštudovanejšou supernovou vo vesmíre. Tak ako všetky podobné úkazy, aj ona vznikla kolapsom hviezdy s hmotnosťou 8-10 Sĺnk. Supernovy sú podľa našich súčasných poznatkov zdrojom všetkých dôležitých prvkov vo vesmíre, ako napríklad uhlíka, kyslíku, kremíku a železa. Zároveň sú ale rodiskom dvoch najzvláštnejších objektov vo vesmíre, neutrónových hviezd a čiernych dier.
Na supernovu sa pozreli pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu aj výskumníci zo Stockholm University. Podarilo sa im dokázať, čo sa skutočne nachádza v jadre tejto ikonickej supernovy. SN 1987A explodovala v roku 1987 vo Veľkom Magellanovom oblaku, trpasličej galaxií hneď vedľa Mliečnej dráhy. Táto explózia zároveň značila prvú explóziu supernovy za posledných 400 rokov, ktorú sme mohli na oblohe vidieť voľným okom.
Astronómovia vďaka blízkosti supernovy mali jedinečnú príležitosť tento kozmický úkaz skúmať a teraz je SN 1987A jednou z najpreštudovanejších supernov vo vesmíre. Neznamená to ale, že o nej vieme prvé-posledné. Jednou z otázok ostávalo, čo vzniklo v jadre tejto supernovy? Bola to čierna diera, alebo neutrónová hviezda?
Výskumníci už v minulosti pozorovali v jadre supernovy neutrína, čo naznačovalo, že by tam mala vzniknúť mimoriadne kompaktná neutrónová hviezda. Viac ako tridsaťpäť rokov sa však astronómovia nedokázali dopracovať k jednoznačným dôkazom, až doteraz.
Neutrónová hviezda v jadre supernovy
V rámci novej štúdie výskumníci použili Webbov vesmírny teleskop, naše najvýkonnejšie kozmické observatórium. Tomuto teleskopu sa podarilo v centrálnej hmlovine supernovy zaznamenať signály vychádzajúce z neutrónovej hviezdy. Zároveň si všimli spektrálne línie, ktoré vznikli buď priamo z neutrónovej hviezdy alebo z hmloviny okolo nej.
“Vďaka fantastickému rozlíšeniu a prístrojom Webbovho vesmírneho teleskopu sme dokázali skúmať stred supernovy a čo po explózii hviezdy vzniklo. Dnes už teda vieme, že v strede supernovy sa nachádza kompaktný zdroj ionizujúceho žiarenia, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou neutrónová hviezda. Toto predpovedali modely explózie a ešte v roku 1992 vzniklo niekoľko simulácií, ktoré nám ukázali, ako by sme mohli stred supernovy preskúmať,” vysvetľuje Claes Fransson, vedúci novej štúdie.
Fransson dodáva, že len s Webbovým vesmírnym teleskopom bolo možné stred supernovy preskúmať. Keď doňho nahliadli, čakalo na nich pár prekvapení. Astronómovia neočakávali, že sa im podarí neutrónovú hviezdu odhaliť pomocou veľmi silnej stopy argónu. Nakoniec sa tak stalo a výskumníci ostali príjemne prekvapení.
Webbov vesmírny teleskop nám pomáha lepšie pochopiť ako vesmír vznikol, ako sa vyvíja a ako funguje. Vďaka svojmu výkonu sa dokáže pozrieť aj na mimoriadne vzdialené galaxie, ktoré sa nám kvôli tomu ako cestuje svetlo javia tak, ako vyzerali v dávnej minulosti. Jeden z fascinujúcejších objavov naznačil, že už krátko po veľkom tresku mohli byť galaxie väčšie a komplexnejšie, než sme predpokladali.
