Webov teleskop našiel galaxie, ktoré sú na svojej evolučnej ceste oveľa ďalej, než by mali byť

Webov vesmírny teleskop odhalil niekoľko galaxií, ktoré už v rannom vesmíre vykazovali mimoriadnu komplexnosť.

Webb objavil galaxie, ktoré boli už na počiatku vesmíru rovnako komplexné, ako tá naša dnes.
Zdroj: NASA, ESA, CSA, I. Labbe

Webbov vesmírny ďalekohľad ukázal vedcom, že komplexné galaxie sa mohli začať formovať oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo, informuje portál univerzity Yale.

V rámci nového výskumu astronómovia opisujú niekoľko galaxií, ktoré sú na svojej evolučnej ceste oveľa ďalej, než by mali byť. Ich práca môže prepísať naše modely galaktickej evolúcie a možno aj počet hviezd, ktoré by okolo seba mohli mať planétu podobnú Zemi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Webbov vesmírny teleskop nám ukazuje, že hviezdy s počtom hviezd, aké má Mliečna dráha dnes, mohli existovať ešte v dobe, keď bol náš vesmír v plienkach,“ vysvetľuje astronóm Pieter van Dokkum.

Práca vedcov sa zakladá na prvých záberoch, aké momentálne najvýkonnejší teleskop vo vesmíre zachytil. Zábery Webb vyhotovil pomocou vedeckého prístroja NIRCam (pozn. redakcie: Near Infrared Camera). Nové zábery porovnávali so zábermi z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Vedci objavili až šesť galaxií, ktoré sa nachádzali v rannom vesmíre v rovnakom evolučnom štádiu, v akom sa Mliečna dráha nachádza dnes. Autori štúdie konštatujú, že z tejto šestice pravdepodobne vzniknú najväčšie a najmasívnejšie galaxie vo vesmíre.

Doteraz sa predpokladalo, že prvá galaxia porovnateľná s Mliečnou dráhou, vznikla približne miliardu rokov po veľkom tresku. Teleskop Jamesa Webba je však výkonnejší a astronómom umožnil nahliadnuť do vesmíru o čosi hlbšie. Zistili, že šesť nových galaxií vzniklo 500 až 700-miliónov rokov po veľkom tresku.

Z tohto evolučného obdobia vedci našli aj sedem ďalších galaxií, no tie mali o niečo menej hviezd ako Mliečna dráha.

„Keď sme sa prvýkrát pozreli na dáta, ostali sme v šoku. Myslím, že je dôležité vedieť, že galaktická formácia vznikla oveľa skorej, než sme doteraz predpokladali. Nemali sme ani najmenšiu predstavu o tom, čo Webbov vesmírny teleskop objaví,“ vysvetľuje van Dokkum.

V nasledujúcich krokoch vedci analyzujú galaxie spektroskopicky. To im umožní zistiť množstvo röntgenového, rádiového a viditeľného žiarenia.

Pohľad na evolúciu vesmíru

Webb sa nedávno pozrel aj do molekulárneho oblaku, gigantickej plynovej štruktúry, z ktorých môžu vzniknúť nové hviezdy. V týchto regiónoch sa nachádzajú aj drobné ľadové čiastočky, ktoré môžu ukrývať celú radu molekúl.

V rámci januárových pozorovaní sa Webbovmu vesmírnemu teleskopu podarilo odhaliť niekoľko jednoduchých molekúl ukrytých v ľade, ktoré sa postupom času stanu základom pre nové exoplanéty. Objav by mohol vedcom prezradiť ako vznikajú komplexnejšie molekuly a nakoniec aj základné stavebné kamene života.

Okrem pomerne jednoduchého ľadu astronómovia identifikovali niekoľko rôznych molekúl, napríklad karbonylsulfid, amoniak či metán. Objavili aj najjednoduchšiu organickú molekulu, metanol. Táto štúdia priniesla zatiaľ najdetailnejší pohľad na ingrediencie, z ktorých vznikne nová generácia hviezd a planét. Tieto objavy naznačujú, že komplexné molekuly môžu vzniknúť ešte pred zrodom hviezdy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre