Sci-fi seriály už dlho predpovedali niečo, čo sa pomaly, ale isto, stáva realitou. V roku 2014 odvysielala epizóda známeho seriálu Black Mirror, v ktorom mladá vdova oživila svojho zosnulého manžela tým, že vytvorila aplikáciu, ktorá prehľadala jeho sociálne siete a na základe toho vytvorila verného avatara, ktorý sa vyznačoval jeho zmyslom pre humor a špecifickou osobnosťou.
To, čo mnohí považovali za zábavu sa stalo realitou v roku 2017, keď spoločnosť Eternime rovnakým spôsobom vytvorila avatara zosnulého človeka. Tento projekt sa v tej dobe neujal, pretože umelá inteligencia nebola na takej úrovni ako dnes.
Neznamená to ale, že je táto idea mŕtva. V roku 2024 stále existujú projekty, ktoré sa pomocou umelej inteligencie snažia dosiahnuť rovnakého výsledku. Z praxe už ale vieme, že schopnosti AI sú dnes úplne niekde inde. Vedecké vydavateľstvo De Gruyter publikovalo štúdiu, ktorá sa pozrela lepšie na morálnu a legálnu stránku toho, čo to vlastne znamená digitálne oživiť mŕtveho človeka.
Povedzme, že mladému človeku je ešte pred smrťou ponúknutá možnosť rekonštruovať jeho osobu v digitálnom svete po tom, ako umrie. Či už táto osoba súhlasí s digitalizáciou alebo nie, finálne rozhodnutie leží na rodine. Ako by sme mali v tomto prípade postupovať?
Výskumníci v rámci štúdie vytvorili zaujímavý prieskum, ktorého cieľom bolo na túto otázku nájsť odpoveď. Modelom bola 20-ročná žena, ktorá umrela pri dopravnej nehode. Následne spoločnosť ponúkla rodine možnosť digitálne oživiť túto osobu. Dobrovoľníkom následne vedci ponúkli dva rôzne scenáre. V prvom žena súhlasila s digitálnym oživením, v druhom nie. Dobrovoľníci následne odpovedali na to, či je z morálneho hľadiska akceptovateľné túto osobu oživiť.
Posledná vôľa vs. legislatíva
Výsledky tohto prieskumu ukázali, že podľa názoru ľudí je potrebné posledné želania zosnulých akceptovať. Ak modelová osoba súhlasila s digitálnym oživením, pre dobrovoľníkov bolo sociálne akceptovateľnejšie vytvoriť po smrti jej digitálneho avatara.
Zaujímavé je však, že až 59% opýtaných nesúhlasilo s tým, aby boli po smrti oni sami digitálne oživení. 40% opýtaných nesúhlasilo s akoukoľvek formou digitálneho oživenia, či už so súhlasom alebo bez.
“Posledná vôľa zosnulého je dôležitá v prípade digitálneho oživenia, no sú tu aj iné faktory. Nemenej dôležitými sú aj naše etické presvedčenia o živote aj smrti spolu s prirodzenými obavami ľudí voči novým technológiám,” tvrdí doktor Masaki Iwasaki, autor výskumu.
Práca zároveň poukazuje na nesúlade medzi verejnou mienkou a existujúcimi zákonmi. Vo väčšine krajín sa neberie ohľad na to, ako verejnosť vníma digitálne oživenie zosnulých ľudí. Ako príklad uvádza Iwasaki digitálnu rekonštrukciu Johna Lennona vo filme Forrest Gump alebo animovaný hologram speváčky Amy Winehouse. Tieto príklady podľa autora demonštrujú, že posledná vôľa zosnulých sa častokrát veľmi nerešpektuje.
Ako sme už spomenuli, momentálne sa pracuje na niekoľkých projektoch, ktorých cieľom je digitálne oživiť zosnulého človeka alebo vytvoriť avatara hocijakej osoby na základe textových správ, e-mailov alebo hlasoviek. Medzi tieto projekty patrí napríklad Project December alebo You, Only Virtual. Spoločnosť Microsoft taktiež získala patent na vytvorenie chatbotov, ktoré by dokázali imitovať človeka na základe textových správ, hlasu a fotografií. Týmto spôsobom chcú priviesť k životu aj významné historické osobnosti alebo fiktívne postavy.
