Umelá inteligencia napreduje rapídnym tempom a už dnes nám robí problém rozoznať, čo je dielom AI modelu a čo vytvoril človek. Niet pochýb o tom, že umelá inteligencia bude podobným, ak nie rýchlejším tempom napredovať aj do budúcna a jednou z najväčších otázok ostáva, či môže umelá inteligencia ako ChatGPT alebo Bing jedného dňa získať vedomie.
Počítačový priekopník Alan Turing vytvoril test, ktorý by nám mohol pomôcť odhaliť či stroj rozmýšľa ako človek. Slávny Turingov test pozostáva z človeka, ktorý sa pokúša rozlíšiť text písaný iným človekom a umelou inteligenciou. Ak tento hodnotiaci človek nevie nájsť rozdiel, stroj prešiel Turingovým testom a môžeme povedať, že rozmýšľa ako človek.
Vo vedeckej publikácii Intelligent Computing sa objavila práca, ktorá tvrdí, že Turingov test nie je najlepším spôsobom ako odhaliť vedomie umelej inteligencie. Turingov test vznikol v 50. rokoch minulého storočia, a to v dobe, kedy sa o počítačoch a technológiách uvažovalo o čosi inak ako dnes. Je preto pochopiteľné, že Turingov test nebude na dnešné štandardy úplne dokonalý.
Najväčším nedostatkom Turingovho testu je, že neskúma, či je stroj, v tomto prípade AI, vedomý, len či sa dokáže správať ako človek. Dnešné generatívne modely ukázali, že napodobniť ľudskú reč možno veľmi dobre aj bez vedomia. Aj Alan Turing priznal, že jeho test neodpovedá na hlavnú otázku, ktorú si kladie: Dokážu stroje rozmýšľať?
Nový typ „Turingovho testu“
Autori štúdie ponúkli novú testovaciu metódu, ktorá by mohla pomôcť zistiť, či umelá inteligencia skutočne uvažuje ako my. Prvým krokom je ukázať umelej inteligencii niekoľko psychologických experimentov, ktoré by dokázali rozlíšiť ľudské uvažovanie a bežné logické procesy. Tieto testy by skúmali, či umelá inteligencia dokáže zvažovať rôzne možnosti tak, ako to dokáže človek, napríklad ako dokážeme skĺbiť viacero konzistentných možností do jednej.
Ďalším krokom testu je zistiť, či dokáže umelá inteligencia chápať spôsob svojho uvažovania, čo je základom ľudského vedomia. Vedomá umelá inteligencia musí vedieť popísať kroky svojho uvažovania a následne vysvetliť, prečo sa tak rozhodla. Ak toto dokáže, potom je možné, že nadobudla vedomie.
Práca vedcov však nekončí. Posledným krokom je preskúmanie zdrojového kódu umelej inteligencie. Výskumníci sa ponoria hlboko do kódu a budú hľadať komponenty, ktoré dokážu simulovať ľudské uvažovanie. Ide napríklad o schopnosť interpretovať na základe kontextu, všeobecný rozhľad, hĺbavé uvažovanie a ďalšie. Ak tam tieto komponenty nájdu, potom môžeme povedať, že umelá inteligencia uvažuje ľudským spôsobom.
Autori štúdie navrhujú, že v budúcnosti by sme mohli do psychologických a kognitívnych experimentov zapojiť aj umelú inteligenciu. Následne by sme jej zdrojový kód poslali odborníkom podobným spôsobom, ako keď neurológovia skúmajú počas experimentu mozgovú aktivitu dobrovoľníkov.
Už dnes sme svedkami schopností umelej inteligencie a čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi, kedy by umelá inteligencia mohla prejsť Turingovým testom. Vedci si však uvedomujú, že na odhalenie vedomia samotný Turingov test nemusí stačiť.
