Oceány dnes pokrývajú väčšinu zemského povrchu, no naša planéta má aj kontinenty, na ktorých žijeme, no nemuselo to tak byť vždy.
Zem vznikla pred približne 4,5-miliardami rokov, rovnako ako aj celá Slnečná sústava. Náš domov sa formoval postupným nabaľovaním menších čiastočiek hmoty, ktoré sa nachádzali v protoplanetárnom disku, prstenci prachu a plynu, ktorý okolo Slnka ostal po formácii hviezdy. Spočiatku sa na seba nabalili drobné čiastočky prachu a plynu, no postupne začal zárodok planéty naberať väčšie a väčšie kusy.
Netrvalo dlho a z tohto procesu sa stali kozmické kolízie, ktoré okrem potrebného materiálu priniesli na planétu aj množstvo energie. Keď Zem ukončila svoju formáciu, vyzerala ako žeravá guľa. Vieme, že krátko po vzniku planéty sa podmienky na nej drasticky líšili, no našu Zem by sme možno nespoznali ani v období pred 4 až 3,2-miliardami rokov. Podľa štúdie z Harvardskej univerzity publikovanej v AGU Advances bola naša planéta takzvaným „vodným svetom“, čiže ju pokrýval globálny oceán. Neznamená to ale, že bola úplne bez pevniny, no tej bolo oveľa menej, než je tomu dnes.
Táto štúdia naštrbila dlho prechovávanú teóriu o tom, že veľkosť globálneho oceánu sa naprieč evolúciou nijak výrazne nemenila. Väčšinu vody na Zemi nájdeme v oceánoch na povrchu, no časť z nej sa ukrýva v hlbších vrstvách v zemskom plášti. Tam ju nájdeme „uzamknutú“ vo forme vodíka a kyslíka v mineráloch.
Aké podmienky viedli ku formácii globálneho oceánu?
Výskum sa zameriaval na to, aké množstvo vody sa nachádza v interiéri planéty a aké množstvo sa nachádzalo v hlbinách Zeme v dávnej minulosti. Autori naznačujú možnosť, že ak mal zemský plášť v minulosti vyššiu teplotu, ukrývalo sa v ňom menej vody. Minerály pri vyšších teplotách totiž neudržia až toľko vody.
Z toho vyplýva, že pri vyšších teplotách zemského plášťa sa voda mohla dostať na povrch planéty. Globálny oceán by sa tým zväčšil. Nevylučuje sa, že celú planétu mohla pokrývať voda. Ak mala Zem v minulosti väčší oceán, ten by určite ovplyvnil kompozíciu atmosféry. Zároveň by ovplyvnil množstvo slnečného svetla odrazeného späť do vesmíru.
„Niekedy ľahko zabudneme, že čo sa deje v hlbších vrstvách planéty má vplyv na to, čo sa deje na povrchu. Ak zemský plášť udrží len určité množstvo vody, tá musí ísť niekam inam. Aj takýmto spôsobom môžu povrch planéty ovplyvniť procesy odohrávajúce sa tisíce kilometrov pod ním,“ vysvetlila Rebecca Fischer, mineralogička z Harvardskej univerzity a spoluautorka štúdie.
Hladina morí a oceánov ostala posledných približne 541-miliónov rokov relatívne rovnaká. Čo sa však minulosti týka, v tomto smere vedci stále majú problém odhadnúť čo sa skutočne dialo. K dispozícii majú totiž len veľmi malé množstvo dôkazov. Na geologickej časovej osi možno pozorovať transport vody z povrchu do útrob planéty cez tektonické procesy. Tomuto deju však výskumníci stále úplne nerozumejú.
Štúdia bola prvou svojho druhu, ktorá objavila prepojenie medzi schopnosťou minerálov v zemskom plášti udržať vodu a zmenami v hladine oceánov v dávnej minulosti planéty. Práca však so sebou nesie množstvo neistoty. Napríklad vedci majú zatiaľ problém porozumieť tomu, koľko vody môže ukrývať bridgmanit, najrozšírenejší minerál v zemskom plášti.
