Výskumníci z Université de Montréal vo svojej novej štúdii priblížili objav exoplanéty LP 791-18 d, ktorá má polomer a hmotnosť takmer rovnakú ako naša Zem. V sústave, v ktorej sa táto exoplanéta nachádza môžeme nájsť ešte niekoľko ďalších planét.
Pozorovania planéty LP 791-18 d a jednej ďalšej exoplanéty v sústave naznačujú, že povrch planéty môžu pokrývať sopky podobne, ako povrch Jupiterovho mesiaca Io. Tento mesiac sa považuje za vulkanicky najaktívnejšie teleso v Slnečnej sústave. Objav exoplanéty výskumníci popisujú ako pozoruhodný. Podobnosť vlastností exoplanéty s našou Zemou a stopy vulkanickej aktivity môžu vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako pevné planéty vznikajú a ako sa postupom času vyvíjajú.
The discovery of an apparent super-volcanic planet circling another star is doubly amazing:
a) We can deduce the properties of a planet 850 trillion kilometers away.
b) With JWST, we'll soon be able to study actual conditions on this Earth-size world. https://t.co/1Tr5H20ugB pic.twitter.com/siMY2FEtsw— Corey S. Powell (@coreyspowell) May 18, 2023
LP 791-18 d obieha okolo hviezdy, ktorá je len o niečo väčšia ako planéta Jupiter. V porovnaní s inými planétami teda ide o relatívne malé teleso. Keďže planéta obieha okolo malej hviezdy, astronómovia by mali mať možnosť skúmať atmosféru tohto sveta, za predpokladu že ju má. Detekovať atmosféru môže Vesmírny teleskop Jamesa Webba, v súčasnosti najvýkonnejší vesmírny teleskop, aký máme k dispozícií.
Planétu vedci odhalili v dátach Spitzerovho vesmírneho teleskopu a observatória TESS. Následne ju potvrdili dáta pozemných observatórií z rôznych kútov sveta. LP 791-18 d obieha okolo červeného trpaslíka. Ide o hviezdy, ktoré sú o niečo menšie a chladnejšie ako naše Slnko. Od zeme leží približne 86 svetelných rokov. Planétu observatóriá odhalili počas tranzitu, teda keď planéta prešla popred svoju domovskú hviezdu, čím sa jemne znížil jej jas. Spitzerov teleskop už dnes nefunguje a pozorovania tejto sústavy boli medzi poslednými, ktoré inštrument vykonal než ho vypli.
Svet pokrytý sopkami
Z dát vedci dokázali vyčítať, že táto exoplanéta má prakticky rovnakú veľkosť ako naša Zem, no rok na nej trvá ani nie tri dni. Exoplanéta sa nachádza oveľa bližšie k svojej hviezde ako Zem, no červené trpaslíky sú spravidla chladnejšie. Autori štúdie dedukujú, že teploty na exoplanéte sú len o trošku vyššie ako teploty na Zemi.
Okrem spomínanej exoplanéty výskumníci objavili v sústave dva ďalšie svety. Jedna planéta je približne 20% väčšia ako Zem, zatiaľ čo druhá planéta je 2,5-krát väčšia ako naša planéta. Najnovšie objavený svet je teda najmenším v sústave a nachádza sa medzi dvoma planétami.
Planéty LP 791-18 c a d sa v určitom bode orbity od seba nachádzajú len 1.5-milónov kilometrov, teda 33-krát bližšie než sa nachádza Zem a Mars. Každé takéto blízke stretnutie spôsobuje zmenu obežnej dráhy planéty d, ktorá sa stáva viac eliptickou. S každým rokom sa zároveň planéta d stáva viac deformovanou. Deformácia vytvára obrovské množstvo tepla, ktoré sa musí dostať na povrch cez intenzívnu sopečnú činnosť. Autori štúdie veria, že planéta je posiata aktívnymi sopkami.
LP 791-18 d leží na vnútornom okraji obývateľnej zóny, regiónu ktorý vďaka prijateľným teplotám umožňuje existenciu vody na povrchu. Obývateľná zóna je jedným z predpokladov výskytu života, no naň vplýva aj obrovské množstvo ďalších faktorov. Keďže sa predpokladá geologická aktivita planéty, vedci veria, že by mohla mať atmosféru. Na nočnej strane by teploty mohli byť dostatočne nízke na to, aby kondenzovala na povrch.
