Keď sa masívne hviezdy dostanú na koniec svojho životného cyklu, explodujú ako supernovy. Ide o monumentálnu kozmickú explóziu, v rámci ktorej sa všetky vnútornosti tohto kozmického objektu rozprsknú do vesmíru naokolo. Lenže čo ostáva po tomto nádhernom kozmickom divadle.
Americká vesmírna agentúra NASA ukazuje nové zábery, ktoré sa podarilo zachytiť Webbovmu vesmírnemu teleskopu. Tie zachytávajú kozmickú štruktúru Cassiopeia A, ktorá je pozostatkom jednej z týchto kozmických explózií.
Zábery Webb zachytil pomocou svojho inštrumentu NIRCam. Fotografie nám ukazujú hmlovinu v rozlíšení, aké doteraz na vlnových dĺžkach blízkeho infračerveného spektra nebolo možné. Do popredia tak vynikajú až neuveriteľné detaily expandujúcej obálky materiálu, ktoré vrážajú do plynu, ktorý hviezda odhodila ešte pred samotnou explóziou.
Cassiopeia A je jednou z najviac študovaných pozostatkov supernov vo vesmíre. Postupom času sa na túto štruktúru pozreli rôzne observatóriá vrátane röntgenového observatória Chandra, Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a Spitzerovho vesmírneho teleskopu. Spoločnými silami tieto observatóriá vytvorili spojený obraz na pozostatok supernovy, ktorý sa však nechytá na to, čo môžeme vidieť očami Webbovho vesmírneho teleskopu.
Webb sa na pozostatok supernovy pozrel v infračervenom spektre, ktoré je pre naše oko neviditeľné. Výskumníci teda museli výsledný záber “preložiť” do nášho vizuálneho spektra. Na fotografii nižšie môžete vidieť farebnú verziu tejto štruktúry. Každá farba bola priradená odlišnému filtru inštrumentu NIRCam.
Zopár kozmických záhad
Najvýraznejšími sú oranžové a svetloružové štruktúry. Tie tvoria vnútornú obálku pozostatku supernovy. Vďaka bezkonkurenčnému rozlíšeniu Webbovho teleskopu výskumníci dokážu vidieť aj tie najjemnejšie zhlúčiky plynu. Tie sa skladajú zo síry, kyslíku, argónu a neónu. Všetky prvky pochádzajú priamo z hviezdy. Postupom sa z tohto plynu, prachu a molekúl stanú komponenty, z ktorých vzniknú nové hviezdy a planéty. Celá štruktúra Cassiopeia A má na šírku 10 svetelných rokov.
“Vďaka inštrumentu NIRCam môžeme vidieť ako sa umierajúca hviezda absolútne rozdrvila a zanechala po sebe jemné filamenty, pripomínajúce črepiny skla,” opisuje Danny Milisavljevic, ktorý je súčasťou vedeckého tímu.
Keď výskumníci porovnávali blízke infračervené vlnové dĺžky s tými strednými, všimli si že vnútorná časť a najokrajovejšia štruktúra nemajú farbu. V centrálnej oblasti si zároveň všimli zelené svetlo, ktoré si spočiatku nevedeli vysvetliť. Táto zelená štruktúra nie je viditeľná na záberoch z inštrumentu NIRCam. Čo však po tejto štruktúre ostalo v blízkom infračervenom spektre môže vedcom ponúknuť viac informácií o tom, čo je táto štruktúra zač.
Vpravo dole si vedci všimli ďalšiu fascinujúcu štruktúru. Túto bublinu označujú ako “Baby Cassiopeia A”, pretože sa zdá, že ide o potomka hlavnej supernovy. V skutočnosti sa však táto štruktúra nachádza približne 170-svetelných rokov za pozostatkom supernovy. Na nových záberoch si môžete všimnúť viacero podobných štruktúr.
