Umelá inteligencia sa už dnes do veľkej miery integrovala do našich životov a očakáva sa, že v budúcnosti bude jej úloha výrazne väčšia. Výskumníci častokrát vo svojich prácach testujú jej limity a ukazujú nám, čoho všetkého je už dnešná umelá inteligencia schopná.
Lenže je to naozaj tak ako výskumníci tvrdia? Nová štúdia publikovaná v Association for Psychological Science ukazuje, že oproti človeku majú AI modely jednu významnú limitáciu. Sú dokonalé v napodobňovaní, no nie v inovácii.
Ako autori výskumu vysvetľujú, človek má jedinečnú schopnosť vyriešiť problémy tým, že nájde nové využitie pre každodenné objekty. Jednoduchým príkladom je, že ak nemáme po ruke rebrík, úplne prirodzene si zoberieme stoličku, alebo sa postavíme na pevnú poličku, ktorá dokáže udržať našu váhu. Zdá sa nám to úplne prirodzené, pretože toto rozhodnutie je výsledkom našej mimoriadne vycibrenej schopnosti inovovať.
Umelá inteligencia takéto možnosti nemá. Bežné AI modely nedokážu vnímať nástroje, ktoré majú k dispozícii novými spôsobmi. Jazykové modely ako ChatGPT sú trénované na gigantických datasetoch, ktoré obsahujú miliardy slov a obrazov, ktoré ale vytvorili ľudia. To im umožňuje dobre pracovať v rámci mantinelov ktoré majú, no robí im problém, ak majú svoje schopnosti ďalej inovovať.
“Dokonca aj malé deti dokážu ponúknuť inteligentné odpovede na určité otázky, aké umelá inteligencia nedokáže. Namiesto vnímania týchto modelov ako inteligentných by sme ich mali skôr vnímať ako novú verziu knižnice alebo vyhľadávača. Dokážu totiž efektívne zhrnúť a vyjadriť už existujúce informácie,” tvrdí Eunice Yiu, jedna z autorov novej štúdie.
Umelá inteligencia v tomto s nami nestačí
V rámci štúdie vedci navrhli experiment, do ktorého prizvali 42 detí vo veku od 3 do 7 rokov a 30 dospelých. Dobrovoľníci mali pred sebou názvy rozličných objektov. V prvej časti experimentu museli spojiť dva objekty, ktoré by sa k sebe hodili najviac. Napríklad spárovali kompas s pravítkom, nie pohárom alebo kanvicou. V tomto experimente bolo úspešných 88% detí a 84% dospelých.
V ďalšom experimente museli dobrovoľníci inovatívne použiť každodenné objekty na vyriešenie problémov. Napríklad ich úlohou bolo nakresliť kruh bez kružidla. K dispozícii mali pravítko, kanvicu s kruhovým dnom alebo sporák. V tomto teste uspelo 85% detí a 95% dospelých.
Rovnaké úlohy následne vedci zadali piatim veľkým jazykovým modelom. Najhoršie dosiahli 56% úspešnosť, tie najlepšie 83% v prvej úlohe. V druhej úlohe, ktorej cieľom bolo inovovať, klesli modeli na 8% a 75%.
“Deti si dokážu predstaviť úplne nové využitia pre objekty, o ktorých ešte v živote nepočuli. Dokážu napríklad pomocou kanvice s kruhovým dnom prekresliť kruh na papier. Umelá inteligencia takúto schopnosť nemá,” vysvetľuje Yiu.
Výsledkom štúdie je, že umelá inteligencia nám môže pomôcť v kontexte toho čo už existuje a na čo sme ju natrénovali. Autori štúdie ale nepredpokladajú, že umelá inteligencia dokáže momentálne priniesť jedinečný objav, ktorý by napríklad zmenil naše chápanie fyziky.
