V súčasnosti lekári odhadujú bolesť pacienta dvoma spôsobmi. Prvým je hodnotenie pocitu bolesti pacientom na číselnej stupnici, pričom lekár sleduje pacienta a pozorovanie spojí s odpoveďou. Druhý spôsob sa zakladá na pozorovaní tváre pacienta, pohybu tela a napätia svalov.
Hoci tieto metódy sú užitočné, nemusia byť úplne presné. Výskumníci z American society of Anesthesiologists v rámci novej štúdie predstavili automatizovaný systém rozpoznania bolesti, ktorý by fungoval na umelej inteligencii. Tento systém používa dve formy AI, počítačové videnie a hĺbkové učenie. S pomocou týchto dvoch foriem môže systém na základe vizuálnych stôp vyhodnotiť bolesť pacienta pred, počas a po chirurgickom zákroku.
“Tradičné spôsoby vyhodnocovania bolesti môžu byť ovplyvnené kultúrou alebo inými faktormi. V praxi to znamená horšia liečba bolesti a možný dopad na zdravie pacienta. Zároveň v procese existuje aj medzera, ktorá môže spôsobiť problémy, pretože v tomto okne nikto nemonitoruje bolesť pacienta,” tvrdí Timothy Heintz, vedúci štúdie.
Heintz tvrdí, že skoré rozpoznanie bolesti a jej efektívna liečba môžu pomôcť znížiť dĺžku pobytu v nemocnici. Zároveň môžu znížiť riziko dlhodobých zdravotných problémov, napríklad chronickú bolesť, úzkosť alebo depresiu. Autori štúdie v rámci práce trénovali model na 143-tisíc fotografií pacientov, pričom niektorí si na fotografií prechádzali bolesťou, iní zas nie. Dokopy vedci získali fotografie 69 dobrovoľníkov, ktorí boli po rôznych chirurgických zákrokoch, od operácie kolena až po komplikované operácie srdca.
Objektívna predpoveď bolesti
Výskumníci ukázali AI modelu fotografiu a jeho úlohou bolo povedať, či pacient na nej trpí bolesťou alebo nie. Postupným tréningom vedci získali model, ktorý dokáže v reálnom čase objektívne odhaliť bolesť. Vedci najprv sami povedali AI modelu či na fotografii človek trpí alebo nie. Postupom času začala umelá inteligencia vnímať vzorce, ktoré jej umožnili spoľahlivo predpovedať bolesť. Autori zistili, že najviac sa umelá inteligencia zameriavala na obočie, pery a nos. Správne dokázala bolesť odhadnúť v 88% prípadoch.
Autori štúdie tvrdia, že tento model by mohol zlepšiť starostlivosť o pacientov. Nemocnice by mohli napríklad v pooperačnej miestnosti zaviesť kamery, ktoré by monitorovali pacientov a AI model by lekárov upozornil, ak by nejaký pacient cítil bolesť. AI model by dokázal vyhodnotiť bolesť aj pri pacientoch v bezvedomí.
V ďalších krokoch vedci plánujú AI model ešte vylepšiť. Zároveň však chcú pridať aj ďalšie metódy odhaľovania bolesti, napríklad prostredníctvom zvuku. Dôležitým bodom výskumu je aj súkromie. Keďže AI model pracuje na systéme kamier, treba vytvoriť záruku, ktorá by chránila nahrávky a hlavne tváre pacientov. Autori štúdie teoretizujú, že jedného dňa by sme možno vedeli čítať bolesť aj z iných metód, napríklad zaznamenávaním mozgovej alebo svalovej aktivity. To by bolo vhodné pri pacientoch v bezvedomí.
