Vesmírny teleskop Jamesa Webba nedávno pozoroval emisie metánu vychádzajúce z hnedého trpaslíka, typu planéty, ktorý sa prezýva aj ako nepodarená hviezda.
Výskumníci z Amerického prírodovedeckého múzea vysvetľujú, že hnedé trpaslíky sú mimoriadne masívne planéty, ktoré ale nemali dostatok hmoty na to, aby v jadre vznikol potrebný tlak na začatie jadrovej fúzie. Hnedý trpaslík, ktorého si všimol Webbov teleskop, sa od nás nachádza približne 47 svetelných rokov a nazýva sa W1935.
Objav emisií metánu vedcom naznačuje, že na tomto hnedom trpaslíkovi môžu vznikať polárne žiary, podobné aké vznikajú aj u nás na Zemi alebo na Jupiteri, či Saturne. Autori štúdie vysvetľujú, že v našom hviezdnom susedstve sa nachádza množstvo hnedých trpaslíkov a do dnešného dňa sme ich identifikovali tisíce.
V rámci štúdie vedci využili Webbov vesmírny teleskop, najpokročilejšie vesmírne observatórium na svete, aby preskúmali 12 hnedých trpaslíkov. Medzi nimi sa nachádzal aj W1935. Tento hnedý trpaslík má teplotu povrchu okolo 200 stupňov Celzia. Hmotnosť tohto objektu nie je vedcom známa, no predpokladá sa, že sa pohybuje od 6 do 35 násobku hmotnosti Jupitera.
Polárna žiara a zvláštny plyn
Keď astronómovia skúmali hnedých trpaslíkov, W1935 sa v mnohom podobal na svojich bratrancov, až na jeden výrazný rozdiel. Výskumníci si všimli, že tento objekt vylučoval metán. Išlo o fenomén, ktorý dovtedy vedci nepozorovali.
“Metán je plyn, ktorý sa nachádza v obrích planétach a hnedých trpaslíkoch bežne. Čo však typicky pozorujeme je, že metán absorbuje svetlo, nevyžaruje ho. Keď sme natrafili na prípad W1935, ostali sme zaskočení. Nemali sme úplne jasno v tom, na čo sa pozeráme. Postupne sme na to ale prišli a zmätenie sa premenilo na čistú radosť z objavu,” tvrdí vedúci štúdie, Jackie Faherty.
Vedci následne dáta prehnali cez počítačové modely, kde si všimli ešte jednu mimoriadne zvláštnu charakteristiku. Modely ukázali, že hnedý trpaslík má takzvanú teplotnú inverziu. Ide o úkaz, pri ktorom sa atmosféra stáva teplejšou, čím vyššie ideme, teda pravý opak toho, čo by sa malo diať. Teplotná inverzia sa môže ľahko prihodiť planétam, ktoré obiehajú okolo hviezdy, no hnedý trpaslík W1935 stojí osamote.
Otázkou pre vedcov ostávalo, ako vznikajú polárne žiary na hnedom trpaslíkovi. V našej sústave vznikajú interakciou solárnych častíc s atmosférou Zeme, prípadne inými kozmickými telesami. Hnedý trpaslík ale neobieha okolo žiadnej hviezdy. Polárne žiary Jupitera a Saturnu však môžu vzniknúť aj vďaka interakciám s mesiacmi, ktoré okolo nich obiehajú. Autori štúdie sa preto domnievajú, že okolo hnedého trpaslíka môže obiehať malý mesiac, ktorý sme si doteraz nevšimli. Na to ale treba ďalšie pozorovania.
