Astronómovia pracujúci s rádiovým teleskopom Parkes si všimli, že neďaleký magnetar, typ neutrónovej hviezdy, začal vydávať neobvyklé rádiové pulzy. Zvláštnym na tomto pozorovaní je to, že hviezda bola až donedávna pokojná.
Magnetar nesie označenie XTE J1810-197 a vedci z CSIRO Australia vysvetľujú, že správanie hviezdy je mimoriadne komplexné. Magnetary sú typom neutrónovej hviezdy, ktorá má najsilnejšie magnetické pole vo vesmíre. Magnetar spomínaný v štúdii sa od nás nachádza 8-tisíc svetelných rokov a ide o najbližší magnetar k Zemi.
Väčšina podobných hviezd vyžaruje polarizované svetlo. Záhadný magnetar len nedávno začal vyžarovať cirkulárne polarizované svetlo, ktoré sa pri pozorovaní javí, ako keby sa pohybovalo vesmírom po špirále. Vedúci výskumu, doktor Marcus Lower vysvetľuje, že výsledky pozorovania nemajú v tejto sfére obdobu.
“Nedávno pozorovaný magnetar sa výrazne líši od ostatných magnetarov. Pozorujeme rádiové emisie magnetarov, no táto hviezda vyžaruje naozaj enormné množstvá rapídne sa meniaceho cirkulárne polarizovaného svetla. Doteraz sme nič podobné nevideli,” vysvetľuje Lower.
Vedci vysvetľujú, že tieto signály nám ukazujú, že interakcie na povrchu tohto magnetaru sú oveľa komplexnejšie, než nám ukazujú predchádzajúce teoretické modely.
Aby toho nebolo málo, hoci vedci pozorujú rádiové emisie týchto hviezd, ide o extrémne vzácny fenomén. Doteraz poznáme len hŕstku magnetarov, ktoré vyžarujú rádiové pulzy. Vedci zatiaľ nedokážu povedať, čo vedie k tomuto mimoriadne zvláštnemu správaniu, no majú teóriu. Naznačujú, že nad magnetickými pólmi hviezdy sa nachádza prehriata plazma, ktorá slúži ako polarizačný filter. Otázkou ostáva, ako to plazma robí.
Ďalšie pozorovania nám môžu prezradiť viac
Tento magnetar po prvýkrát vydal rádiové signály v roku 2003 a potom sa na dlhú dobu odmlčal. Neskôr sa signály objavili ešte v roku 2018 a následne hviezda opäť prešla do pokojnej fázy. Výskumníci sa do budúcna zamerajú na hviezdu a pokúsia sa pochopiť, čo stojí za prazvláštnymi polarizovanými signálmi. Teleskop, ktorým hviezdu pozorovali má prijímač vyrobení expertmi z CSIRO. Tí sú vedúcimi vynálezcami technológií pre rádiovú astronómiu.
Prijímač umožňuje vedcom získať presnejšie merania rôznych objektov, hlavne teda magnetarov. Ide o prístroj citlivý na zmeny v jasnosti a polarizácii v širokom spektre rádiových frekvencií. Autori štúdie veria, že výskum magnetarov, akým je práve tento, nám môže pomôcť lepšie pochopiť extrémne prostredie neutrónových hviezd.
Autori štúdie zároveň naznačujú, že výskumom tohto fenoménu by sme mohli nájsť odpoveď aj na ďalšiu veľkú kozmickú záhadu, ktorou sú rýchle rádiové záblesky. Ide o mimoriadne krátke úkazy, počas ktorých sa uvoľni obrovské množstvo energie. Niektoré signály sa opakujú, no väčšina sa objavuje náhodne v rôznych častiach oblohy. Vedci sa dlho pokúšali odhaliť zdroj rýchlych rádiových zábleskov, pričom sa predpokladá, že by ním mohli byť práve magnetary. Ako ale presne tieto záblesky vznikajú ostáva záhadou.
